Českí lekári majú veľa identických problémov ako ich slovenskí kolegovia. Zaujal nás článok, ktorý uverejnil portál Medical.tribune.cz. S jeho súhlasom vám prinášame v preklade jeho plné znenie.
Oproti farmakoterapii sú výdavky v oblasti diagnostiky regulované oveľa menej. Preto sa redakcia MT v diskusnom fóre pýta odborníkov: Kedy máte pochybnosti o účelnosti diagnostiky? Ktoré rutinné vyšetrenia až príliš často neprinášajú dôležité informácie pre ďalší terapeutický postup?
MUDr. Jiří Selucký, ortopéd
Vyšetruje sa v každom prípade stále viac. Podľa mňa nejde ani tak o obsolentné vyšetrovacie metódy, tie sa postupne eliminujú, ale o zbytočné vyšetrovanie konkrétnych pacientov. Lekárov k tomu nútia väčšie obavy z forenzných následkov, niekedy aj pacienti na základe nezmyselných informácií z laických zdrojov a súčasné nejednoznačné pravidlá pre vyžiadané vyšetrenia. Veľkým problémom je tiež celkové nastavenie toku peňazí v zdravotníctve, ktorý celé roky nepreferuje (nebonusuje) efektívnu liečbu alebo vyliečenie pacienta, ale naopak. Príkladom – jedným z mnohých – z mojej praxe je vyšetrovanie prostredníctvom MRI. Úplne úžasná metóda, prináša množstvo informácií, ktoré iné metódy nedokážu poskytnúť. Je vyhradená pre závažnejšie stavy, klinickú neistotu, ťažké diagnózy. Na druhej strane v každom zdravotníckom systéme bez spoluúčasti pacienta (poznáme to trebárs z Nemecka) sa nadužíva, vyšetrujú sa kadejaké bolesti chrbta, každé puknutie k kolene… Pacienti metódu poznajú, vedia, že je dostupná a pokiaľ by ju lekár neindikoval zbytočne, tak ho k nej neraz budú svojím spôsobom nútiť… – veď to nič nestojí! Lekár má principiálne snahu vyhovieť, je tiež v strehu, čo keby išlo o závažnejšiu diagnózu a on by mohol byť odsudzovaný kvôli odmietnutiu vyšetrenia. Zároveň získa v očiach pacienta povesť dôkladného, starostlivého odborníka – tak prečo by sa tomu mal brániť?
MUDr. Zorjan Jojko, predseda Združenia ambulantných špecialistov
Informácie, že by snáď indukovaná zdravotná starostlivosť (laboratórna aj zobrazovacie metódy) bola menej regulovaná je prinajmenšom nepresná. Z hľadiska nákladovosti je v nej situácia rovnaká pre poskytovateľa, ktorý ju predpisuje, je naopak horšia v tom, že každý medicínsky program dokáže evidovať a sčítať ceny predpísaných liekov, nedokáže však poskytnúť rovnaký prehľad pri indukovanej zdravotnej starostlivosti. Lekári sa často dozvedia, koľko to stálo a koľko liekov predpísali trebárs za celý rok až v rámci konečného vyúčtovania. A až v tej chvíli sa dozvedia aj to, že laboratórium napr. zmenilo techniku vyšetrenia za inú, ktorá možno poskytuje viac informácií (ktoré lekár niekedy potrebuje, ale inokedy nie), ale v každom prípade je drahšia. Som presvedčený, že existujúce regulačné limity rozhodne nedovolia žiadnemu lekárovi, aby sa v indikácii týchto typov vyšetrení choval príliš neprimerane.Musím zároveň poznamenať, že nemám žiadnu metódu, ktorá by sa dnes bežne a často využívala, pričom by diagnosticky neprinášala nič alebo iba málo. Naopak, som kardiológ a často prežívam situácie, kedy ku mne prichádza pacient s roky počuteľným srdcovým šelestom, ktorý nikdy nebol vyšetrený echokardiograficky. Povedané inak: Rozhodne si nemyslím, že by sa indukovanou zdravotnou starostlivosťou plytvalo v rozsahu, ktorý by stál za zmienku. Naopak, mám pocit, že česká populácie je v niektorých ohľadoch skôr “podvyšetrená”. Ako príčinu tohto stavu vidím všeobecný nedostatok peňazí v systéme.
Prof. MUDr. Štěpán Svačina, DrSc., prednosta III. internej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe
V ideálnom prípade by mali vykonané vyšetrenia zodpovedať potrebám pacientov. Tak tomu u nás, samozrejme, nie je. Aktuálny stav je daný potrebou stabilizovať zdravotníctvo, teda každý vyšetruje a vykazuje tak, aby bola platba od poisťovne aj nasledujúci mesiac rovnaká. Tak dochádza určite k nadmernému vyšetrovaniu a nedovyšetrovaniu. Napríklad poznám lekára, ktorý pred niekoľkými rokmi dostal za úlohu od svojho neštátneho zamestnávateľa poslať každý týždeň na jedno vyšetrenie určitý počet pacientov a keď zbytočné vyšetrenia odmietol, musel odísť. Väčším problémom sú však vyšetrenia, ktorá sa vykonávajú preto, že nepoznáme iné, už existujúce výsledky. Toto môže vyriešiť len elektronizácia zdravotníctva. Škoda, že sa u nás tento pojem zdiskreditoval. Myslím, že do kvalitného eHealth možno investovať akékoľvek prostriedky, pretože existuje istota, že sa šetrením vrátia. Problém zbytočne ordinovaných vyšetrení, napr. aby sa prístroje “uživili”, je asi oveľa menšia. Najväčšie rezervy sú v zbytočne ordinovanej biochémii, vyšetrenia by sa tu dali redukovať o 50 percent. V internej medicíne by sa zbytočne neopakovali fibroskopické vyšetrenia, zobrazovacie metódy aj biochémia, pokiaľ by výsledky boli k dispozícii. V endokrinológii sa nedarí vykoreniť klasickú chybu – okresná nemocnica urobí všetky zobrazovacie metódy, pretože ich má k dispozícii, potom sa na špecializovanom pracovisku doplnia hormonálne vyšetrenia a ukáže sa, že nejde o hormonálne ochorenie. Správny by bol opačný postup a zobrazovacie metódy by neraz už ani nebolo potrebné použiť. Aj obézni pacienti by radi počuli, že ich obezita má hormonálnu príčinu, preto prídu od lekára s kompletným hormonálnym vyšetrením, ktoré bolo na prvý pohľad úplne zbytočné. Diabetológia je naopak úplne podvyšetrovaný odbor – banálne vyšetrenia, ako je glykovaný hemoglobín alebo mikroalbuminúria, by mal mať urobené pravidelne každý diabetik, ale žiaľ to tak nie je.
MUDr. Martin Dudek, všeobecný lekár
Situácií, v ktorých dochádza v procese diagnostiky k plytvaniu, je mnoho. Z mojej praxe spomeniem hlavné a do očí bijúce.
- rozsah predoperačných vyšetrení je u nás zbytočne široký a hlavne drahé sérologické vyšetrenia nemajú absolútne žiadne medicínske zdôvodnenie. Dokonca sa začínajú vyžadovať odbery a vyšetrenia pred nechirurgickými výkonmi typu kolonoskopie u úplne zdravých pacientov bez akéhokoľvek rizika!
- napriek platnosti vyhlášky o preventívnych prehliadkach, veľa lekárov vykonáva v rozpore s touto vyhláškou laboratórne vyšetrenia, ktoré sa nedajú vykazovať poisťovni. Dokonca som opakovane videl odoberanie onkomarkerov v rámci prevencie, hoci nie sú žiadne medicínske dôkazy o benefite a tieto odbery ani nie sú preplácané v rámci prevencie zo zdravotného poistenia – nikto to však nekontroluje!
- pacienti bez akýchkoľvek príznakov imunopatie sú opakovane “vyšetrovaní” na imunológii, kedy sú u nich vykonávané rôzne drahé a úplne nezmyselné laboratórne vyšetrenia, ktorých prínos je nulový. Miera plytvania je jednoznačne daná mierou ponuky poskytovateľov a nulovou reguláciou dopytu.
- samostatnou kapitolou sú opakované odbery rôznych protilátok typu borélie, chlamýdie, ktoré niektorí lekári robia a to často na žiadosť, resp. tlak samotných pacientov. Dokonca pacienti sú úplne non lege artis opakovane liečení toxickými antibiotikami len na základe pretrvávajúcich pozitívnych hladín protilátok. Tieto vyšetrenia pritom patria v laboratórnej diagnostike k tým najdrahším.
- všeobecne možno povedať, že mnoho ďalších diagnostických vyšetrení, ktoré sú vykonávané hlavne u špecialistov sa robia iba z dôvodu využitia prístrojov a finančného ohodnotenia, ktoré je inak v prípade práce lekára žalostné. Doháňa sa to preto zbytočnými prístrojovými výkonmi, na ktorých sa dá niečo zarobiť.
Problémom celého systému je fakt, že vôbec nie je regulovaný dopyt, t.j. pacienti sa môžu nechať vyšetrovať stále dokola a vôbec nič ich to nestojí!
Zdroj: prevzaté so súhlasom 
Foto: archív redakcie
