Len jeden z desiatich ľudí na svete, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť – teda zdravotnícku pomoc pre uľahčenie bolesti, symptómov a stresu z ťažkej choroby – ju aj naozaj dostáva. O týchto neuspokojených potrebách sa prvý raz otvorene hovorí v prvom Svetovom atlase paliatívnej starostlivosti na konci života, ktorý spoločne vydali Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová aliancia paliatívnej starostlivosti (Worldwide Palliative Care Alliance – WPCA).
Paliatívu potrebujú chorí, aj ich blízki
Podľa odhadov viac ako 20 miliónov pacientov každoročne potrebuje na konci svojho života paliatívnu starostlivosť. Asi 6% z nich sú deti. Počet ľudí, ktorí by potrebovali takúto pomoc, by vzrástol prinajmenšom o ďalších 40 miliónov, ak by sme zobrali do úvahy všetkých ľudí, ktorí by mohli mať prospech z paliatívnej starostlivosti v ranom štádiu ochorenia. Súčasťou hospicovej a paliatívnej starostlivosti je často určitá miera podpory členov rodiny, čo znamená, že potreby takejto pomoci sa zdvojnásobujú.
Asi jedna tretina ľudí, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť, trpia rakovinou. Zvyšné dve tretiny trpia chorobami s progresívnym vývojom, kde sú postihnuté srdce, pľúca, pečeň, obličky, mozog, ale aj trpiaci chronickými, život ohrozujúcimi ochoreniami ako je HIV a rezistentná forma tuberkulózy.
Paliatívna starostlivosť okrem úľavy pri bolesti zahŕňa aj uľahčenie fyzického, psychického a emocionálneho utrpenia pacientov s ťažkým progresívnym ochorením a podporu rodinným príslušníkom starajúcim sa o blízkeho človeka.
Len v 20 krajinách je paliatívna starostlivosť súčasťou zdravotníckeho systému
V roku 2011 bola poskytnutá paliatívna starostlivosť približne 3 miliónom pacientom, pričom vo veľkej väčšine to bolo až na konci života. A hoci značná časť celkovej paliatívnej starostlivosti je poskytovaná v krajinách s vysokými príjmami, takmer 80% svetovej potreby paliatívnej starostlivosti pripadá práve na krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Iba 20 krajín má paliatívnu starostlivosť riadne integrovanú v systéme zdravotníctva: Austrália, Belgicko, Francúzsko, Hong-Kong, Írsko, Island, Japonsko, Kanada, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Singapúr, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Taliansko, USA, Uganda, Švajčiarsko a Švédsko.
“Ako sa píše v atlase, drvivá väčšina globálnej potreby zdravotnej starostlivosti na konci života je spojená s neprenosnými chorobami ako je rakovina, srdcové choroby, mŕtvica a ochorenia pľúc,“ povedal doktor Oleg Čestnov, námestník generálneho riaditeľa pre neprenosné ochorenia a duševné zdravie. ,,Tým, že vynakladáme stále viac úsilia na zníženie hlavných príčin úmrtí vo svete, musíme tiež zmierňovať utrpenie ľudí s nevyliečiteľnými, progresívnymi ochoreniami.”
Dôležité sú politika, zdroje, aj edukácia
Atlas vyzýva všetky krajiny, aby včlenili paliatívnu starostlivosť do systému zdravotníctva ako jednu z hlavných zložiek moderného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti a obsiahnutia čo najväčšieho spektra lekársko-sanitárnych služieb. Na to je potrebné:
- zaviesť politiku, ktorá uznáva paliatívnu starostlivosť a jej potrebu tak na konci života, ako aj v priebehu progresie ochorenia;
- mať dostupné zdroje na presadenie týchto služieb, vrátane prístupu k základným liekom, predovšetkým liekom proti bolesti;
- šíriť vedomosti medzi zdravotníkmi, dobrovoľníkmi z komunity a zástupcami verejnosti o výhodách paliatívnej starostlivosti.
“Naše úsilie o rozšírenie pôsobnosti paliatívnej starostlivosti by malo byť zamerané na zmiernenie utrpenia a zabezpečenie výhod paliatívnej starostlivosti pre najviac znevýhodnené osoby,“ povedal David Praill, spolupredseda WPCA. ,,Učíme sa od seba navzájom integrovať paliatívnu starostlivosť do existujúcich, ale veľmi oklieštených systémov zdravotníctva, a to si vyžaduje zachovať si svoje presvedčenie a tvorivý potenciál.“
Ako sa uvádza na internetovej stránke SZO, výkonný výbor SZO vyzval krajiny, aby posilnili paliatívnu starostlivosť a jej začlenenie do systémov zdravotníctva. Očakáva sa, že táto otázka bude predmetom rokovania 67. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v máji 2014.
Význam paliatívnej starostlivosti je zdôraznený aj v Globálnom akčnom pláne činnosti SZO o prevencii neprenosných ochorení a boji proti nim na roky 2013-2020 a tiež tým, že v poslednom zozname základných liekov SZO je špeciálna časť venovaná liekom pre paliatívnu starostlivosť.
Autor: Eva Koperová
Foto: fotolia.com
