(príspevok je oproti správam rozšírený)
Až každý tretí český lekár má symptómy vyhorenia, ktoré možno hodnotiť ako prítomné alebo veľmi závažné. 36% lekárov uvažuje o odchode zo súčasného zamestnania, pričom rovnaké percento ako dôvod udáva pracovné podmienky. Takmer polovicu lekárov síce zaťažuje administratíva súvisiaca s výkonom povolania lekára, ale viac ako polovica sa cíti byť preťažená administratívou, ktorá s výkonom jeho práce nesúvisí. Až 92% lekárov vníma lekársku profesiu ako zdroj dlhodobého stresu.
Potvrdil to prieskum, ktorý na jar tohto roku urobila Česká lekárska komora v spolupráci s 1. Lekárskou fakultou Univerzity Karlovy na vzorke takmer 14-tisíc lekárov. Výsledky zverejnilo septembrové číslo časopisu Českej lekárskej komory Tempus Medicorum a www.primarnykontakt.sk ich prináša s jeho súhlasom.
Reprezentatívna vzorka aj výsledky
Do prieskumu boli zaradené len úplné a konzistentné informácie. Získané informácie predstavujú veľmi reprezentatívnu informáciu a zodpovedajú charakteristike všetkých aktívnych lekárov, medzi ktorými je 46% žien a 54% mužov. Do výskumu sa zapojilo najviac lekárov (90%) v produktívnom veku (25 – 60 rokov). Najviac respondentov boli mladí lekári pracujúci 1 – 6 rokov a väčšinu z nich zamestnáva štát alebo obec (55%). 25% bolo lekárov s vlastnou praxou, 20% je zamestnaných v súkromných spoločnostiach a necelé percento zamestnáva cirkev. Ambulantná a lôžková prax boli v relatívnej rovnováhe. Až 34% lekárov uviedlo, že má viac úväzkov. Najpočetnejšie zastúpenie spomedzi odborov mali Všeobecné praktické lekárstvo (962), Vnútorné lekárstvo – interné (880), Anestéziológia a intenzívna medicína (562), Gynekológia a pôrodnictvo (456), Detské lekárstvo (404).
Vyhorený robí viac chýb
“Preťažený a vyhorený lekár navrhuje menej ekonomicky efektívnu liečbu, vykazuje vyššiu spotrebu liekov a výkonov. Vyhorení lekári majú tendenciu venovať pacientom menej pozornosti, menej ich počúvajú, menej riešia ich zdravotné problémy v súvislostiach a častejšie sa dopúšťajú závažných medicínskych chýb. Vyhorený lekár je najzraniteľnejším miestom celého zdravotníctva,” píšu autori príspevku v spomínanom časopise PhDr. et PhDr. Radek Ptáček, Ph.D. a Prof. MUDr. Jiří Raboch, DrSc.
Presadzovať racionalizáciu liečby, liečebných štandardov, vyžadovať efektívnu a ekonomickú liečbu, zároveň chcieť, aby pacient mal pocit pochopenia a individualizovanú starostlivosť, je podľa autorov možné len veľmi ťažko, ak v centre týchto protichodných požiadaviek stojí unavený, preťažený a vyhorelý lekár. “Jadrom všetkých reforiem zdravotníctva, a v tom panuje jednoznačná zhoda naprieč spektrom odborných štúdií, je kvalitná starostlivosť o lekára. Spokojný lekár, ktorý má dostatok času na vzdelávanie i pacienta a zároveň je zodpovedajúcim spôsobom ohodnotený, je liekom pre moderné zdravotníctvo,” tvrdia.
Problém je vážny, no nikto ho nerieši
Problém syndrómu vyhorenia v zdravotníctve je natoľko naliehavý, že prezident Belgickej lekárskej spoločnosti v súčasnosti robí výskum o tom, ako sa monitoruje syndróm vyhorenia u lekárov a ako je organizovaná starostlivosť o nich v európskych krajinách. Zúčastnila sa na ňom aj Česká republika, avšak vyplnila len dve kolónky dotazníka: Ako je organizovaný systém screeningu syndrómu vyhorenia u lekárov v klinickej praxi? Odpoveď: tento systém v ČR neexistuje. Aká je starostlivosť o lekárov vykazujúcich syndróm vyhorenia? Odpoveď: Takáto starostlivosť v ČR neexistuje. Ďalšie otázky ako napríklad či si takýto lekár, vykazujúce výrazné príznaky vyhorenia, môže vybrať platené voľno a či je hradené zdravotnou poisťovňou, vyznievali ako z iného sveta.
Najohrozenejší sú mladí lekári v predatestačnej príprave
Mnohé výsledky prieskumu sa podľa autorov dali tušiť – že lekári sú preťažení, že sa cítia byť nespokojní a vyhorení a teda, že celé zdravotníctvo vrátane pacientov je vo veľmi reálnom ohrození. “Výskum možno zbúral niektoré mýty, napríklad, že ženy sú ohrozené syndrómom vyhorenia viac než muži, a zároveň umožňuje vytvoriť profil lekára najohrozenejšieho syndrómom vyhorenia. Je ním mladý slobodný muž v atestačnej príprave v niektorom z chirurgických odborov a zamestnaný je v zdravotníckom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec.
Na základe tohto výzkumu možno definovať akútne ohrozené miesta modernej medicíny a hľadať efektívne spôsoby ich posilnenia. Výskum patrí v európskom a svetovom kontexte medzi najrozsiahlejšie. Preto by sa mohli stať zdrojom informácií a inšpiríciou pre zmeny nielen v systéme českého zdravotníctva,” hovoria autori. Dodávajú, že hoci prieskum sa týkal len lekárov, podobne ohrozené sú aj nelekárske profesie.
Zdroj: Tempus Medicorum, časopis Českej lekárskej komory 9/2013, strany 3-8.
http://www.lkcr.cz/tempus-medicorum-353.html
Ilustračné foto: internet
