Vedci z Univerzity v Groningene vyvinuli antibiotiká, ktorých účinky sa dajú riadiť svetlom. Liek je možné „zapnúť” bezprostredne pred jeho použitím a po dokončení svojho poslania liek bude postupne strácať svoju účinnosť. Tak sa dá zabrániť uvoľňovaniu aktívneho antibiotika do prostredia, ktoré, napríklad, môže škodiť celkom zdravým zvieratám a živočíchom. Informácie o novom vývoji boli zverejnené v časopise Nature Chemistry (http://www.nature.com/nchem/journal/vaop/ncurrent/full/nchem.1750.html).
Je známe, že antibiotiká nás dokážu uchrániť pred smrtiacou infekciou, a tiež sú vo veľkej miere používané v poľnohospodárstve. No pritom sa nijak nerozplynú v ovzduší a nezmiznú bez stopy. Po cielenom využití sa antibiotiká dostávajú do životného prostredia (napríklad cez kanalizáciu), kde môžu prispieť k rozvoju rezistentných kmeňov baktérií.
Aby sme nemuseli dávať do poriadku následky takejto krátkozrakej činnosti, vedci vytvorili antibiotikum s nastaviteľnou aktivitou cyklu. Koniec-koncov, riziko rozšírenia možno znížiť hoci len deaktiváciou látky pri uvoľnení do životného prostredia.
Ben Feringa, profesor organickej chémie, je priekopníkom v oblasti svetlom aktivovaných molekulárnych prepínačov. Jeho doktorand Willem Velema vytvoril deväť verzií antibiotík, ku ktorým bol pripojený fotoprepínací prvok. Jeden z vyvinutých variantov vykázal veľmi dobré ukazovatele v testoch, ktoré boli vykonané v spolupráci s výskumnou skupinou molekulárneho biológa Arnolda Driessena.
Ako informuje internetová stránka www.vesti.ru, prepínač zabezpečuje, že antibiotikum sa nezapne samé od seba. Až po expozícii UV žiarením časť prepínajúcej sa molekuly mení svoju štruktúru, čím vlastne aktivuje antibiotikum. Chemici tomu hovoria prepnutie trans – izoméra na cis – izomér.
Výskumníci hovoria, že antibiotikum sa dá ,,zapnúť” kedykoľvek. Následne molekula prechádza spätnou transformáciou (z aktívneho cis-izoméru na trans izomér) sama od seba. Polčas vylúčenia tohto antibiotiká z tela trvá približne dve hodiny.
Tieto antibiotiká sú nielen prakticky neškodné pre životné prostredie (predsa len ultrafialové žiarenie nie je všade), ale tiež môžu byť použité na liečbu len určitých častí tela. Takto antibiotiká liečiace kožné infekcie nebudú zabíjať napríklad organizmu prospešné črevné baktérie.
Feringa zdôrazňuje, že súčasné experimenty len preukázali schopnosť ovládať aktivitu antibiotík svetlom. ,,Cesta od tejto myšlienky až do výroby takéhoto lieku a jeho umiestnenie na trhu je veľmi dlhá,“ povedal. ,,Môže to trvať približne desať rokov.”
Zdroj: www.vesti.ru
