Médiá zaujala informácia, že niektorí lekári na Považí odmietajú vykonávať prehliadky mŕtvych. Verejnosť je prekvapená, rebelujúci lekári sa odvolávajú na neriešenie problémov v tejto oblasti už dlhé roky. Čakať na prehliadku zosnulého neraz celé hodiny je pre príbuzných nesmierne frustrujúce. Lekári hovoria, že majú na takéto konanie svoje dôvody. Na verejnosť prenikol dokument, ktorý má dokazovať komunikáciu medzi vzbúrenými lekármi.Mimo iného v ňom nabádajú aj ostatných svojich kolegov, aby sa k nim pridali. Čo stojí za takýmto konaním skupiny lekárov a aký naň majú dôvod, spýtali sme sa prezidentky Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a hlavnej odborníčky MZ SR pre všeobecné lekárstvo Moniky Paluškovej.
Pani hlavná odborníčka, ako je možné, že k takejto situácii došlo?
Treba sa krátko vrátiť do histórie. V rokoch 2005-2006 sa menil systém prehliadok mŕtvych zaužívaný celé desaťročia a novovzniknutý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou túto agendu priamo prevzal. Sama si toto obdobie pamätám ako veľmi hektické. Všeobecní lekári a pediatri dostali príkazom, že prehliadky musia vykonávať a nikto sa s nimi o tom nebavil. Nepomáhali protesty, že nie sú v tejto oblasti profesionálmi a z pohľadu právnej zodpovednosti stojí celý systém na vode. Ako radový lekár som vtedy navštívila pobočku úradu a snažila som sa vysvetliť, že takýto umelo vytvorený paškvil neobstojí právne ani odborne. Po nekonečných ťahaniciach nám bolo oznámené, že takýto stav je iba prechodný. Vraj potrvá rok-dva, viac nie. Absolvovali sme niekoľkohodinové školenia, ktoré boli deklarované ako dostatočné na vykonávanie tejto činnosti. Dostali sme od úradu poverenia a bolo. Verili sme, že to nepotrvá dlho a nastaví sa systémové riešenie. Odvtedy prešlo 12 rokov a nič sa nezmenilo. Treba otvorene povedať ako v Andersenovej rozprávke, že kráľ je nahý.Systém je zlý, nefunkčný a neudržateľný. Jediným riešením je profesionalizácia a dobrovoľnosť.
Je pravda, že niektorí lekári nemajú ani zmluvu s Úradom pre dohľad, ani vami spomínané poverenie?
Áno.Lekári často chodia na prehliadky na vlastných autách, pričom túto činnosť nekryje žiadna poistka, pretože neposkytujú zdravotnú starostlivosť. Polícia a príbuzní nevedia, koho majú pri úmrtí kontaktovať, koho a kedy privolať. To je iba časť právnych súvislostí.
Tak ako je možné, že doteraz to všetko funguje?
Nefunguje, prežíva. Všeobecní lekári a pediatri boli trpezliví a spoliehali sa na sľuby, ktoré v minulosti od ministerstva zdravotníctva a úradu dostali. Nechceli ísť do konfrontácie, mali na zreteli etický rozmer tejto práce. Som tiež presvedčená, že k tomu prispela výrazná laxnosť predstaviteľov, ktorí všeobecných lekárov zastupovali a sľubovali, že im pomôžu. Musíme a vieme si pomôcť jedine sami a to sa deje. Jediným spôsobom, ako tento problém vyriešiť, je vyvážená zmena systému, zmena legislatívy. V záujme občana aj lekára. Každá iná cesta vedie do pekla. Aj tá súčasná.
Je naozaj takým veľkým problémom pre lekárov túto prácu vykonávať?
Veľkým problémom je, že nikto nechcel roky počúvať, že prehliadky mŕtvych nie sú poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tá sa poskytuje “živým” pacientom. Povinnosťou lekára je diagnostikovať a liečiť chorých počas ordinačných hodín, nie sa venovať inej činnosti. Uvediem príklad. Predstavte si, že prídete so zápalom pľúc do mojej ambulancie. Zrazu ma polícia odvolá prehliadnuť utopeného človeka. Pokiaľ sa všetky zložky skoordinujú, neraz to trvá tri-štyri hodiny. Moja ambulancia je prázdna a vy čakáte a čakáte, pokiaľ sa vrátim. A to nehovorím o tom, že počas mojej neprítomnosti sa v ambulancii alebo čakárni stane niečo závažné a ja tam nie som, pretože musím byť niekde úplne ide.
To znie neuveriteľne a desivo …
Ale je to pravda. Napríklad v jednej z posledných služieb na pohotovosti som musela vykonať štyri prehliadky mŕtvych. A pacienti na mňa čakali. Celé hodiny. Ministerstvom zdravotníctva a úradom pripravovaná legislatíva myslí aj na toto – starostlivosť o “živého” pacienta má prednosť pred všetkým ostatným.
Znamená to, že lekári prehliadky nechcú robiť aj z tohto dôvodu?
Ja sama som výkonným všeobecným lekárom, pracujem v ambulancii i na pohotovosti a prehliadky vykonávam už roky. Otázkou nie je, či niekto chce alebo nechce tieto výkony robiť. Treba sa spýtať, či súčasný stav je profesionálne, právne a vecne v poriadku. A treba sa tiež spýtať, prečo štát takmer dve desaťročia napriek jeho neudržateľnosti zatváral pre touto situáciou oči. Odpoveď je jednoznačná – je to úplné zlyhanie systému, ktorý v minulosti umelo a neprofesionálne nastavil štát. A preto ho štát aj musí vyriešiť. Legislatíva na vyváženú a akceptovateľnú zmenu je tesne pred dokončením. Konanie lekárov na Považí chápem ako formu protestu, ktorým chcú na veci upozorniť. Nerozumiem však tomu, prečo si zvolili túto absolútne neprijateľnú formu a prečo práve teraz. Ministerstvo zdravotníctva spoločne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a hlavným odborníkom MZ SR pre všeobecné lekárstvo posledné 4 mesiace veľmi intenzívne pripravujú v tejto oblasti legislatívne zmeny. S ich prípravou už finišujeme. Túto skutočnosť som osobne deklarovala a vysvetlila pred mesiacom na Kongrese Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska v Šamoríne-Čilistove.
Ako na to reagovali lekári?
Veľmi pozitívne. Na kongrese som navrhovaný systém kolegom podrobne vysvetlila a ani jeden z prítomných takmer tisíc všeobecných lekárov nevzniesol žiadne námietky. Práve naopak, stretla som sa iba s pozitívnymi reakciami. Paradoxne, boli tam aj lekári, ktorí teraz prehliadky odmietajú vykonať. Ani oni nepredniesli k navrhovanému konceptu žiadne pripomienky. Takže ich konaniu naozaj nerozumiem. Návrh vychádza z praxe a reflektuje požiadavky, ktoré pri vykonávaní prehliadok mŕtvych musia byť profesionálne aj právne splnené.
Lekári sú teda netrpezliví?
Svoju trpezlivosť lekári dokázali tým, že vydržali 12 rokov znášať stav, ktorý je pre všetkých zúčastnených neakceptovateľný. Súčasné vedenie rezortu pochopilo dôležitosť tejto agendy a prioritne ju rieši zásadnou zmenou legislatívy. Iný spôsob nie je možný. A verte, rozmotať zamotané klbko právnych, manažérskych a odborných súvislostí nie je jednoduché. Sme tesne pred cieľom. A verím, že nová legislatíva bude platiť čo najskôr, od roku 2018.
Tak v čom je problém?
Povedala by som to jednoducho – nemôžem sa zbaviť dojmu, že v tomto prípade ide o účelové konanie. Vykopávať otvorené dvere je zbytočné. Navyše to znervózňuje pacientov, príbuzných aj samotných lekárov. O veciach diskutujeme a budeme diskutovať. Opäť zdôrazňujem, riešenie je pred finalizáciou. Takéto konanie skupiny lekárov v tejto chvíli vnímam ako účelové, právne nekorektné a neprofesionálne.
Znie to presvedčivo. Uveria tomu aj samotní lekári?
Treba sa držať profesionality, etiky a hlavne zdravého rozumu. Nejde všetko naraz a hneď. Ťaháme za sebou ťaživé dedičstvo minulosti. Finalizujeme návrh platnej legislatívy, na ktorú sa čakalo nekonečných 12 rokov. To je dôkaz, že vieme, čo robíme a že situáciu vieme a chceme riešiť. Niet dôvodu, prečo tomu neveriť.
Ďakujeme za rozhovor.
Autor: Primárny kontakt
Foto: Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska
