Regionálne nemocnice prichádzajú o lekárov a každú chvíľu je ohrozený chod nejakých oddelení. Odborníci utekajú do väčších miest, niektorí do zahraničia.
Denník Pravda zmapoval 30 nemocníc po celom Slovensku a zistil, že každá hľadá od štyroch do desiatich špecialistov. Nevedia ich získať, ani keď im ponúkajú rôzne výhody. Situácia sa v najbližších rokoch nezlepší.
Manažmenty plátajú výpadky, ako sa dá. Aby nemuseli zatvárať oddelenia, doktorov si požičiavajú z väčších nemocníc, zamestnávajú odborníkov z Ukrajiny, snažia sa vychovávať „svojich“ lekárov. Krízu už niekde nevedeli odvrátiť. V januári napríklad zatvorili interné oddelenie v Banskej Štiavnici len preto, lebo ochorel primár aj jediný atestovaný lekár. Počty lekárov sa pritom každý rok zvyšujú. V porovnaní s rokom 2011 ich bolo v roku 2015 o 870 viac, väčšina, 530, však pribudla štátnym nemocniciam.
Nemocnice volajú po rýchlom zásahu štátu. Podľa nich treba znížiť prezamestnanosť lekárov vo fakultných a v univerzitných nemocniciach, posilniť kompetencie zdravotných sestier a legislatívne zjednodušiť príchod zdravotníkov z tretích krajín. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že stavy doktorov sa snažili stabilizovať. „Jedným z opatrení bolo aj zvýšenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy zákonom v roku 2012,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Platy sa dvíhali v štátnych aj neštátnych nemocniciach.
Eliášová ďalej tvrdí, že zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti je povinnosťou zdravotných poisťovní. „Súčasne sú za chod nemocníc a personálnu politiku zodpovední aj zriaďovatelia – súkromné subjekty, VÚC. Iba v prípade fakultných a univerzitných nemocníc je ním ministerstvo zdravotníctva,“ doplnila Eliášová. Rezort odporučil zriaďovateľom, aby využili všetky motivačné prostriedky.
„Nedostatok lekárov je zložitý a komplexný problém, ktorý sa nedá vyriešiť len nejakým opatrením,“ myslí si Gabriel Kamenský, hlavný odborník pre kardiológiu. Nevidí za tým nezáujem o štúdium, ale zlé rozmiestnenie lekárov. Ako príklad uviedol ružinovskú nemocnicu (patrí pod Univerzitnú nemocnicu v Bratislave – pozn. red.), kde pracuje. Sú tam len traja lekári, ktorí slúžia na oddelení aj v ambulanciách, už päť rokov hľadajú nového. „Asi deväťdesiat percent všetkých lekárov – kardiológov pracuje v Národnom ústave srdcových a cievných chorôb, čo je v poriadku, pretože ide o špecializovaný ústav, ale potom chýbajú na kardiologických oddeleniach,“ zhodnotil Kamenský.
V regiónoch je dopyt po anesteziológoch, pediatroch, gynekológoch, urológoch, neurológoch, klinických onkológoch, nefrológoch, chirurgoch, imunoalergológoch či ortopédoch a ďalších. Prácu v malých mestách odborníci odmietajú aj napriek tomu, že im tam sľubujú osobné príplatky, príspevky na dôchodkové sporenie, výhodné bývanie a náborové príspevky. Riaditeľ nemocnice v Lučenci Július Höffer tvrdí, že poddimenzovaný stav majú na viacerých oddeleniach.
„Chýba nám napríklad anestéziológ, pediater, gynekológ, či urológ. Vyplniť tieto miesta sa snažíme výchovou vlastných lekárov, no hľadáme aj odborníkov z iných krajov. Sme situovaní v regióne, v ktorom je horšia dopravná dostupnosť, chýbajú tu cesty,“ podotkol riaditeľ s tým, že lekárov sa snažia motivovať aj platmi. Vedia im pomôcť aj v otázke bývania v spolupráci s mestom. Zamestnávajú odborníkov z Ukrajiny a vypomohli by si aj ďalšími, no ich príchodu bránia prísne kritériá platné od vlaňajška.
Podľa nich musia spĺňať nielen odborné predpoklady, ale aj ovládať náš jazyk. „Z tohto dôvodu veľa lekárov z Ukrajiny odchádza radšej za prácou do Čiech a ďalších krajín. Lákajú ich tiež lepšie zárobkové možnosti. Tie sú dôvodom odchodov našich lekárov do nemocníc v zahraničí,“ podotkol Höffer.
Nemocnica s poliklinikou v Myjave si zatiaľ vypomáha externistami, podľa jej riaditeľa Henricha Gašparíka potrebujú obsadiť miesta neurológa, klinického onkológa a nefrológa. „Uvítali by sme viacej záujemcov o post lekára na detskom oddelení,“ dodal.
V žilinskom regióne chcú posily všetky štyri nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši, ktoré patria pod župu. Najviac by sa ich zišlo v Liptove, kde Liptovská nemocnica potrebuje detského lekára, kardiológa pre deti i dospelých, internistu, ortopéda, urológa, psychiatra, odborníka na ušné, krčné, nosné choroby, či špecialistov pre geriatriu a gastroenterológiu.
„Nových lekárov hľadajú aktívne prostredníctvom inzerátov v printových i elektronických médiách, zverejnené sú rovnako priamo na stránkach nemocníc a taktiež Žilinského samosprávneho kraja,“ hovorí župná hovorkyňa Lenka Záteková. Nemocnice oslovujú študentov počas ich odborných praxí alebo na základe odporúčaní. Sú pripravené prijať špecialistov so skúsenosťami, ale i absolventov. Ponúkajú zvýhodnené ubytovanie až po náborový príspevok, ktorý pri inzeráte na štyroch lekárov pre interné oddelenie uviedla Kysucká nemocnica.
V Malackách sa zase snažia vychovávať vlastných špecialistov. „Je to zdĺhavý proces týkajúci sa či už vzdelávania, ale aj finančného ohodnotenia, keďže v okolitých vyspelých krajinách sú mzdy lekárov vyššie, na čo Slovensko so svojimi finančnými zdrojmi nie je pripravené,“ zhodnotila situáciu hovorkyňa Lenka Gondová s tým, že hľadajú dermatovenerológa, imunoalergológa, neurológa, gynekológa, angiológa, ortopéda a ďalších.
Mladých lekárov je v menšom meste podľa riaditeľky skalickej nemocnice Renáty Kormanovej veľmi ťažké udržať. Nepomáha ani, keď ich nemocnica zaviaže zmluvami či právnymi dohodami. „Lekár si v nemocnici urobí špecializačnú skúšku a odíde preč, do väčšieho mesta,“ skonštatovala. Z vlastnej skúsenosti môže potvrdiť, že mladá pediatrička po atestácii dala výpoveď, a to aj napriek tomu, že mala podpísanú zmluvu na päť rokov. Neodradilo ju ani to, že nemocnici musí zaplatiť 20-tisíc eur.
Situáciu podľa riaditeľa piešťanskej Nemocnice Alexandra Wintera Štefana Kóňu dnes okrem iného sťažuje aj veľká fluktuácia, čo kedysi nebývalo. Spomenul prípad jedného absolventa, ktorý nastúpil na chirurgiu. „Po dvoch mesiacoch mi povedal, že nechce robiť chirurgiu, ale interné disciplíny. Mladí lekári akoby nevedeli, do čoho idú, čo ich zaujíma,“ povedal Kóňa. Ďalší začal mať pochybnosti o práci v zdravotníctve po jednej z nočných služieb.
Čítajte viac o slovenskom zdravotníctve:
Šéf piešťanského zariadenia tiež pripomína, že dnes je v lekárskom povolaní viac žien ako v minulosti, a s tým súvisí odchod na materskú dovolenku. V Piešťanoch potrebujú atestovaného urológa, ďalej lekárov na detské, chirurgické, interné oddelenie, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a tiež gastroenterológa. „Nechceme mať hraničný počet lekárov. Mojou snahou je, aby ich tu bolo viac v prípade náhleho výpadku. Napríklad, ak niekto ochorie, pôjde na dovolenku alebo odíde na materskú či do dôchodku a zrazu budeme mať nedostatok,“ vysvetlil Kóňa.
Hovorca siete nemocníc Svet zdravia Tomáš Kráľ tvrdí, že je potrebné čo najrýchlejšie pracovať na systémových úpravách. Vidia ich v troch oblastiach, a to zníženie prezamestnanosti lekárov v štátnych nemocniciach, viac kompetencií pre zdravotné sestry, ktoré by mohli v určitých činnostiach zastúpiť lekára a odbúranie byrokratických bariér pre zamestnanie zdravotníkov z tretích krajín.
Expertov z iných štátov podľa Kráľa využívajú napríklad nemecké nemocnice. „Tak ako nemecké zdravotníctvo benefituje zo slovenských zdravotníkov, tak by sme my mohli využívať vo väčšej miere kvalitnú pracovnú silu napríklad z Ukrajiny,“ doplnil hovorca siete Svet zdravia, ktorá združuje 16 nemocníc. Tým zase chýbajú anesteziológovia, internisti aj chirurgovia. Problémy s nedostatkom lekárov postupne pocítia aj fakultné nemocnice. Atestovaní lekári totiž začínajú uprednostňovať život v hlavnom meste, kde sa okrem štátnych uživí značný počet súkromných zdravotníckych zariadení.
Autor: Zlatica Beňová
Zdroj: pravda.sk
Foto: pravda.sk, shuttershock
