Minister zdravotníctva siaha po takých opatreniach, aké neskúšal ani jeho predchodca Rudolf Zajac, ktorého reforma pred viac ako 12 rokmi nenechala v rezorte kameň na kameni. Tomáš Drucker chce ambulantným lekárom určiť, koľko liekov a diagnostiky majú predpisovať. Tvrdí, že takto môže ušetriť okolo 30 miliónov eur, ktoré použije inde. Podľa lekárov Druckerov krok prinesie v praxi menej vyšetrení, menej liekov, čo môže ohroziť pacientov. Ministrovi odkazujú, že šetriť sa dá aj inak.
Ako presne lekárov rezort obmedzí, nie je ešte známe. Môže im napríklad určiť sumu peňazí, do ktorej sa za mesiac musia zmestiť. „Existuje mnoho prístupov, ktoré sa dajú aplikovať, aby sa zabezpečilo efektívnejšie predpisovanie liekov, príkladom je stanovenie preskripčných limitov,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo zdravotníctva. K tejto téme plánuje zorganizovať odborné diskusie.
Stanovením číselných limitov sa podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariána Šótha môže dosiahnuť úplný opak kvalitnej liečby, napríklad podliečením pacienta. „Akékoľvek vopred nepremyslené a nepripravené limitovanie v tejto oblasti spomalí diagnostiku a pacient sa dostane k svojej liečbe neskoro. Toto sú veľmi závažné fakty, ktoré hrozia pri rýchlom a nepripravenom zavedení takýchto krokov,“ skonštatoval Šóth.
Okrem toho Drucker so svojím nápadom balansuje na hrane ústavnosti. Pretože ak sa pacient nedostane k lieku alebo napríklad k testom krvi, pretože jeho lekár už bude mať naplnený limit, poruší tým jeho právo na zdravotnú starostlivosť, ktorú mu garantuje ústava.
Vyšetrenia krvi a rádiodiagnostika patria medzi základné vyšetrenia. Bez nich sa doktor iba ťažko vie pohnúť ďalej pri presnom stanovení diagnózy a potom aj následnej liečbe. Napríklad ťažkosti s chrbticou môžu znamenať menej závažný problém kvôli sedavému zamestnaniu, ale aj rakovinu alebo poškodenie s doživotnými následkami. CT či magnetická rezonancia sú preto nutné. Ako bude teda lekár liečiť, ak mu niekto určí, koľko napríklad CT môže predpísať, a tento balík už bude mať vyčerpaný?
„Lekár pacientovi povie, že má prekročený limit, vyšetrenie mu neurobí, dá mu do ruky žiadanku s tým, aby si to zariadil sám, prípadne ho objedná až na ďalší mesiac,“ odhaduje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková. Stanovenie diagnózy sa predlží, a teda aj začatie liečby. „Pre pacienta to znamená zhoršenie zdravotného stavu,“ dodala. Napríklad chorí s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkári môžu pri odďaľovaní liečby skončiť v nemocnici ako akútne stavy. „Ušetríme peniaze na limitoch za lieky a diagnostiku, ale budeme mať vyššie náklady v inom segmente zdravotnej starostlivosti,“ pripomenula Kafková.Asociácia na ochranu práv pacientov nevidí dôvod, aby sa výdavky na zdravotníctvo znižovali. „Od jari sme vládu upozorňovali, že v zdravotníctve chýbajú peniaze a dopláca na to najmä pacient. Štát by sa nemal stavať k pacientom chrbtom,“ upozornila prezidentka asociácie s tým, že súhlasí s revíziou výdavkov, ako aj so zastavením plytvania v rezorte. Zároveň podľa nej treba zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. „Tá sa na Slovensku z roka na rok zhoršuje, čo potvrdzujú aj viaceré štatistiky chorobnosti a úmrtnosti,“ pripomenula.Minister Drucker stále argumentuje nadspotrebou liekov a drahou diagnostikou. Tieto výdavky si však všetky tri zdravotné poisťovne monitorujú. Denník Pravda sa ich preto pýtal, či ich systém nefunguje až tak, že treba zaviesť limity. Poisťovne sa k tomu nevyjadrili.
Všeobecná zdravotná poisťovňa kontroluje množstvo liekov a vyšetrení cez parameter koeficient efektívnosti. Je to v podstate ohodnotenie konkrétneho lekára v porovnaní s ostatnými kolegami v rámci tej istej odbornosti, od výsledného koeficientu závisí výška motivačnej dodatočnej úhrady. Model poisťovní je zhruba rovnaký, ak lekári prekročia priemernú hranicu nákladov, znižujú im ceny. Ak sa dostanú pod ňu, naopak, poisťovne im pridajú.
Podľa ministerstva zavedené kontrolné mechanizmy na strane zdravotných poisťovní neodstránili problémy. Stále vraj existujú rezervy. „Nadspotreba liekov vyplynula z analýzy porovnávaním v rámci krajín V4, aj medzi lekármi,“ vysvetlil rezort. Analýzy robili v spolupráci s ministerstvom financií. Nadmerná spotreba liekov je podľa Šótha otázka, ktorú treba rozobrať najmä z toho pohľadu, že čoraz väčší podiel na zvyšovaní nákladov majú onkologické lieky, biologická liečba a podobne. „Náklady na základné lieky, na ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, cukrovku, sa podľa našich údajov nezvyšujú,“ spresnil Šóth.
Pacientska verejnosť nevie, čo si má predstaviť pod nadspotrebou. Nik predsa neberie lieky, pokiaľ ich reálne nepotrebuje, rovnako tiež málokto drží doma šuplíky plné liekov. Plytvanie môže byť dôsledkom toho, aké balenia na trhu sú a aká je ich úhrada. Niektorí špecialisti upozorňujú, že sú prípady, kedy veľké balenia hradí plne poisťovňa, kým tie menšie toho istého lieku nie. Pacientovi samozrejme predpíšu také balenie, kde nie je doplatok. Ak liečba nezaberie a treba ju meniť, v koši potom končí množstvo tabliet. Tento problém môže odstrániť iba rezort zdravotníctva cez kategorizáciu, cez ktorú stanovuje, koľko bude platiť zdravotná poisťovňa a koľko pacient.
K neefektivite tiež môže prichádzať v prípadoch, keď dvaja lekári tomu istému pacientovi predpíšu rovnaké vyšetrenia a lieky. Limity ale tento jav neodstránia, elektronizácia zdravotníctva však áno, a za ňu zodpovedá opäť ministerstvo. Prepojenie ambulancií, lekární a poisťovní cez internet – projekt e-Health, by mal byť celoplošne zavedený na budúci rok. Fungovať by mal až na jeho konci. Rezort pripustil, že reálne úspory bude možné vyčísliť, až keď e-Health pôjde naplno.
Autor: Zlatica Beňová
Zdroj: pravda.sk
Foto: pravda.sk
