V ostatných dňoch prenikli do médií správy, že MZ SR chce znova zaviesť možnosť objednať sa u lekára na presný čas a že plánuje urobiť zmeny aj v lekárskej službe prvej pomoci. Zdá sa, že tí, ktorí tieto zmeny pripravujú, akosi nepostrehli, že pred ich zavedením musia urobiť ďalšie legislatívne kroky tak, aby sa zas o pár mesiacov nezistilo, že zmena k ničomu pozitívnemu neviedla.
Objednanie sa na vyšetrenie na presný čas mimo ordinačných hodín
Na to, aby sa objednávanie pacientov mimo ordinačných hodín mohlo zaviesť do praxe, treba konečne legislatívne jasne vymedziť rozdiel medzi ordinačnými hodinami a pracovným časom lekára. Nie je únosné, aby lekár po osemhodinovej pracovnej dobe ordinoval ďalšie dve hodiny, pretože potom by jeho pracovný týždeň mal nie 40, ale 50 hodín. Nie je možné nútiť ambulantnú sestru pracovať dlhšie ako 40 hodín týždenne, pretože by išlo o nadčasovú prácu a tú by jej musel lekár aj zaplatiť. Logicky z toho vyplýva, že ordinačné hodiny musia byť kratšie, ako denný pracovný čas, čo v súčasne platnej legislatíve takto explicitne uvedené nie je. Ak sa legislatívne zakotví, že ordinačné hodiny môžu pokrývať maximálne 80% dennej pracovnej doby, teda z osemhodinovej pracovnej doby je to cca 6 hodín a mimo nich by mohol lekár poskytovať objednávky na presný čas, bolo by to aj v súlade so Zákonníkom práce. V riadnych ordinačných hodinách by boli termíny bezplatné, avšak s čakacou dobou, ktorú by si mala každá ambulancia vo vlastnom záujme aspoň približne stanoviť. V praxi sa táto čakacia doba aj napriek dobrému manažmentu ambulancie môže v niektorých lokalitách a odbornostiach pohybovať aj v rozsahu niekoľkých hodín. Ak chce MZ SR skrátiť tento čas čakania pacientov riadnom ordinačnom čase, musí urobiť poriadok v sieti ambulancii. Nuž ale, ak by poisťovne striktne trvali na dodržiavaní časového manažmentu, určeného na jednotlivé výkony, ambulantná sieť špecialistov by už dávno skolabovala.
Niektoré lekárske organizácie protestujú, že ak sa zavedie objednávanie na presný čas mimo ordinačných hodín, lekár bude ordinovať nad limit a teda prakticky zadarmo. To nie je pravda, pretože denný počet pacientov, resp. výkonov sa dá naplánovať tak, aby aj pri zavedení objednávania mimo ordinačných hodín, zostal rovnaký. Je to len vec manažmentu. Žiaden lekár nemôže dlhodobo pracovať nad limit, lebo by si tým vyrábal stratu a znižoval cenu svojej práce, takže takéto kroky musí robiť už aj teraz.
Objednávanie sa na presný čas rozhodne v SR nemožno považovať za štandard, pretože na to nemáme vytvorené podmienky. Tie spočívajú najmä v dostatočnom pokrytí niektorých regiónov príslušnými špecializáciami a priepastným rozdielom medzi trhovými a zdravotným poistením uhrádzanými cenami za výkony ambulantných zdravotníckych služieb. Je nelogické direktívne stanoviť „sociálne únosnú“ cenu za túto službu najmä preto, že doteraz nebola vykonaná legislatívna úprava štandardu a nadštandardu v zdravotníckych službách. MZ SR by malo v krajnom prípade stanoviť strop tejto ceny a jej tvorbu ponechať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na základe skúseností s prednostným vyšetrením sa ako optimálny javí strop poplatku okolo 7-10 eur.
Optimalizácia siete lekárskej služby prvej pomoci (LSPP)
Tento problém sa opakovane pokúšalo riešiť niekoľko ministrov zdravotníctva. Úspešný nebol ani jeden. Návrh súčasného riešenia podľa MZ SR má v sebe aspoň akú-takú logiku. Rušiť sa majú najmä tie LSPP, ktoré sú v blízkosti nemocníc, kde funguje ústavná pohotovostná služba a v rámci nej aj urgentný príjem. Navrhovatelia argumentujú, že v podobných prípadoch mať vedľa seba dve takéto pohotovostné služby je neefektívne. S týmto názorom sa dá súhlasiť, ale iba potiaľ, kým nezistíme, že urgentný príjem v nemocnici je už aj teraz preťažený, personálne a materiálne nedostatočne vybavený na to, aby zvládol vybaviť ďalších pacientov. MZ SR by malo stanoviť len rámcovo, kedy odporúča LSPP zrušiť a samotný proces ponechať na samosprávny kraj, ktorý vedie zoznam organizátorov LSPP, a teda by mal poznať situáciu a individuálne rozhodnúť, kde LSPP ponechať a kde ju zrušiť. Poradný hlas v tomto procese by mali mať aj miestne samosprávy a príslušné zdravotnícke organizácie, združujúce na LSPP slúžiaci personál. Aj tento krok si vyžaduje celý rad legislatívnych zmien, ktoré by mu mali predchádzať. Nie je mysliteľné a bolo by v rozpore so zákonom, ak by všeobecný lekár v jednom okrese mal povinnosť LSPP slúžiť a v inom nie. Pracovať za mzdu lekára 3 € na hodinu, pričom sestra v LSPP má možno polovicu, je nielen dehonestujúce, ale pri nútení personálu zákonom do týchto služieb aj protiprávne.
Takéto rozhodnutia nie je možné robiť od stola, z ktorého nie je vidno na tých, ktorých sa týkajú.
Zdroj: dennikn.sk
Foto: dennikn.sk
