V jednotlivých skupinách preto podľa neho nemožno paušalizovať. “Vždy sa má zvoliť najvhodnejší materiál podľa individuálnej potreby pacienta a voľby lekára,” uviedol Mičieta. Problémom má byť aj to, že v existujúcich kategóriách sú zlúčené pomôcky a špeciálne zdravotnícke materiály, ktoré sa používajú pri diametrálne odlišných terapiách.
“Ak existujú nástroje, ako je kategorizácia a referencovanie cien, ktoré z hľadiska racionalizácie výdavkov sú podľa nášho názoru viac ako dostačujúce, potom model úhrady najlacnejšej pomôcky v skupine vyvstáva ako zbytočný a bol by len podkladom na zásadné zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti,” skonštatoval Mičieta.
Referencovanie cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu, kedy sa ceny určujú ako priemer najnižších, umožňuje legislatíva už niekoľko rokov. “Jeho možné využitie pri nastavovaní cenotvorby špeciálneho zdravotníckeho materiálu považujeme za transparentný a štandardizovaný nástroj, ktorý sa nie vždy využíva, naopak, sú v praxi používané iné neštandardné spôsoby nastavovania cien nakupovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu, čo vnímame ako veľmi problematické,” poukázal Mičieta.
Vhodnou by podľa neho mohla byť aj centralizácia nákupov, avšak za predpokladu že bude primeraná a v spojení s implementáciou moderných princípov centrálnych obstaraní. “Len vtedy môže priniesť reálnu racionalizáciu a efektivizáciu procesov a systému ako takého. Naše skúsenosti zo zahraničia však hovoria o presnom opaku. A síce o hrubom škrtaní výdavkov a obmedzeniach, zamedzovaní inovácií a efektivizácii medicínskych postupov a reálne zhoršenej dostupnosti nových terapií pacientom,” poznamenal Mičieta s tým, že centralizácia tiež môže viesť k monopolizáciu trhu.
