Približne milión pacientov museli vlani hospitalizovať v slovenských nemocniciach. Každý si v priemere poležal v nemocnici 7,8 dňa. Tento priemerný ošetrovací čas je podobný ako predvlani. Oproti roku 2010 však poklesol o 0,4 dňa a napríklad v roku 2001 boli ľudia v nemocniciach hospitalizovaní asi 10 dní. Vyplýva to z najnovšej publikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
Kratší pobyt v nemocnici môže podľa vládnych analytikov súvisieť s nízkym podielom jednodňovej chirurgie. “Výkony, ktoré sa v iných krajinách robia primárne v rámci jednodňovej chirurgie, sú na Slovensku vykonávané v rámci krátkych hospitalizácií, ktoré potom znižujú dĺžku pobytu v nemocnici,” píšu v priebežnej správe z revízie výdavkov na zdravotníctvo. Štát si plánuje urobiť analýzu, či sa zvýšením podielu jednodňovej chirurgie zvýši i efektívnosť výdavkov.
Počet hospitalizovaných oproti roku 2014 stúpol. “Nemocnice za vlaňajšok vykázali 990.465 hospitalizácií, čo je o 1744 viac ako v roku 2014,” uvádza NCZI. Podľa vládnych analytikov má Slovensko viac hospitalizácií než priemer krajín OECD.
Pacienti si vlani najdlhšie poležali na oddeleniach medicíny drogových závislostí (priemerne 52,1 dňa), neuropsychiatrie (48 dní), ústavnej hospicovej starostlivosti (42,6 dňa), gerontopsychiatrie (40,6 dňa) a ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti (33,4 dňa).
Počet postelí v nemocniciach naďalej klesá
Vlani ich pacienti využívali na takmer 70 percent. Štát plánuje optimalizovať lôžkový fond nemocníc podľa potrieb regiónov. V roku 2001 bolo k dispozícii 41.913 postelí, v roku 2008 to bolo 35.678 a v minulom roku 31.471. Oproti roku 2014 počet postelí klesol o 148, v porovnaní s rokom 2010 ide o úbytok 3661 lôžok. Ich najvyšší počet bol po prepočítaní na 100.000 obyvateľov kraja z hľadiska územia sídla zdravotníckeho zariadenia v Bratislavskom (750,7) a Košickom kraji (675,5) a najnižší v Trnavskom (435,4) a Trenčianskom kraji (485,5).
Výrazne menej lôžok je od roku 2010 v útvaroch s odborným zameraním pneumológia a ftizeológia (o 743), na doliečovacích oddeleniach (o 402), oddeleniach dlhodobo chorých (o 288), na chirurgii (o 256), oftalmológii (o 241) a otorinolaryngológii (o 235). Najväčší nárast postelí bol za posledných šesť rokov v útvaroch psychiatrie (o 73 postelí), ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti (o 70 postelí), arytmie a koronárnej jednotky (o 30 postelí) a hematológie a transfúziológie (o 26 postelí).
Podľa údajov z databázy OECD z roku 2014 sa Slovensko v počte postelí v nemocničnej starostlivosti na 1000 obyvateľov (5,8) nachádzalo v prvej polovici rebríčka porovnávaných európskych krajín. Viac ich malo Nemecko (8,2), Rakúsko (7,6), Maďarsko (7,0), Poľsko (6,6), Česko (6,5), Belgicko (6,2) a Francúzsko (6,2).
Štatistika NCZI sa zaoberala aj počtom akútnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Ich vyšší počet ako Slovensko (4,9) má Nemecko (6,2), Rakúsko (5,8), Belgicko (5,7) a Poľsko (5,0). Maďarsko, Česko a Slovinsko udávali 4,2 až 4,3 akútnej postele na 1000 obyvateľov. Švédsko, Španielsko, Írsko a Spojené kráľovstvo boli krajiny s najnižším počtom postelí pre akútnu starostlivosť (2,3 až 2,4).
Slovensko má podľa vládnych analytikov dlhodobo málo využívané akútne lôžka v porovnaní so zvyškom Európy. “Priemerná obsadenosť akútnych postelí dosahuje na Slovensku asi 67,4 percenta, v krajinách V3 je to 74,4 percenta a v krajinách OECD 76,6 percenta,” uviedli v priebežnej správe z revízie výdavkov na zdravotníctvo.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
