Slovenská republika patrí naďalej k členským štátom Európskej únie (EÚ) s najnižším výskytom HIV infekcie (vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti). Avšak od začiatku 21. storočia pozorujeme u nás vzostupný trend vo výskyte nových prípadov HIV infekcie.
Ako konštatovala Danica Staneková z Národného referenčného centra (NRC) pre prevenciu HIV/AIDS Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, v roku 2014 bol zaznamenaný doteraz najvyšší počet prípadov v jednom kalendárnom roku – 86 prípadov, čo je incidencia (výskyt) 1,59 prípadu HIV infekcie na 100.000 obyvateľov SR, v porovnaní s rokom 2013, kedy bolo zaznamenaných 83 prípadov.
“V roku 2015 pokračoval vzostupný trend vo výskyte nových prípadov HIV infekcie. Od 1.1.2015 do 30.9.2015 bolo diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 73 nových prípadov HIV infekcie, diagnostikovaných bolo päť prípadov syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) a hlásené boli štyri prípady úmrtia pacientov s HIV infekciou. Zo 73 nových prípadov HIV infekcie boli štyri diagnostikované u cudzincov pri ich pobyte v SR,” uviedla ďalej Staneková na dnešnej tlačovej besede v Bratislave pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa AIDS, ktorý každoročne pripadá na 1. decembra. V tejto súvislosti sa v pondelok 30. novembra uskutoční v NRC pre prevenciu HIV/AIDS na SZU v Bratislave Deň otvorených dverí.
Od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS na Slovensku v roku 1985 do 30.9.2015 bolo registrovaných u občanov SR i cudzincov spolu 798 prípadov infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Zo 664 prípadov u občanov SR sa 578 vyskytlo u mužov a 86 u žien. U 83 osôb (71 mužov a 12 žien) prešla HIV infekcia do štádia AIDS a zaznamenaných bolo 58 úmrtí HIV infikovaných osôb, z toho 43 v štádiu AIDS.
Väčšina HIV infekcií bola v SR zaznamenaná v skupine mužov majúcich sex s mužmi a získanie nákazy homosexuálnym stykom bolo stanovené v 62,8 percenta prípadov. Heterosexuálnym stykom bolo prenesených 22,9 percenta infekcií, 2,0 percentá injekčným užívaním drog (z 13 prípadov väčšina získaná mimo SR), 0,2 percenta transfúziou krvi (jeden prípad nákazy mimo SR v roku 1986) a v 12,1 percenta prípadov nebol spôsob prenosu stanovený.
Najviac HIV infikovaných osôb žije vo väčších mestách a najväčší výskyt HIV infekcie je dlhodobo v Bratislavskom kraji, nasledujú Nitriansky a Trnavský kraj.
Pavol Jarčuška z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach na stretnutí s novinármi zdôraznil, že HIV je chronické nevyliečiteľné, ale liečiteľné ochorenie. V súčasnosti sa liečba realizuje prostredníctvom troch účinných antiretrovírusových liečiv. Liečba je dostupná aj na Slovensku a lieky sú hradené poisťovňami. Cieľom liečby je zaistiť pacientom čo najdlhší a kvalitný život. Dnes už sa títo pacienti dožívajú aj vyše 70 rokov. Dôležité však je i pri tomto ochorení začať s liečbou čo najskôr.
Na strach pacientov postihnutých HIV a ich časté vylúčenie zo spoločnosti poukázal infektológ Azzaden Shunnar z Univerzitnej nemocnie Bratislava. Predsudky spoločnosti voči pacientom s HIV podľa neho vyplývajú zo zaužívaného spôsobu vnímania AIDS ako “choroby homosexuálov” a zo strachu z nákazy. Medzi najčastejšie problémy pacientov infikovaných HIV patrí neochota iných lekárov a zdravotného personálu vyšetriť týchto pacientov napríklad s tehotenstvom, ošetrením zubov, biopsiou, odobratím hnisu a pod.
Pacienti po diagnostikovaní HIV sa obávajú diskriminácie vo viacerých oblastiach, v zdravotníctve, na úradoch, v rodine, v školstve a pod. Shunnar preto považuje za potrebné podporovať nadácie, ktoré pomáhajú týmto pacientom. Rovnako dôležité je rozvíjať edukačné programy zamerané na sexuálnu výchovu, predchádzanie nákazy HIV a na ľudské práva pacientov.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
