V najbližších desiatich rokoch poklesne počet mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na verejných a súkromných vysokých školách o takmer 100.000 potenciálnych študentov. Predpokladáme, že o desať rokov, ak nie skôr, poklesne postupne oproti súčasnému stavu počet vysokoškolských študentov o 15 – 17 %. Dôsledkom toho nastane konsolidácia na trhu verejných a súkromných škôl. Do desiatich rokov odíde zo sektora vzdelávania 2 – 5 verejných vysokých škôl a 3 – 5 súkromných vysokých škôl. Aj takéto konštatovanie zaznelo na pracovných raňajkách na tému Faktory ovplyvňujúce vývoj vysokého školstva, ktoré organizovala Paneurópska vysoká škola v Bratislave
Demografický vývoj je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú následný vplyv na ekonomiku verejných a súkromných škôl. Pokles študentov vysokých škôl badať už od školského roka 2007-2008. Celkový demografický vývoj bude stagnovať, čo znamená, že počet študentov sa nebude zvyšovať, ale naopak znižovať. Demografický faktor bude následne ovplyvňovať ekonomiku verejných a súkromných škôl, povedal Vladimír Bačišin z Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy.
Hospodárenie súkromných a verejných vysokých škôl
Súkromné a verejné školy majú jeden spoločný ekonomický znak, ale v prípade oboch systémov je podstatný rozdiel. Spoločným znakom je, že verejné a súkromné školy majú k dispozícii peniaze v závislosti od počtu študentov.
Verejné vysoké školy dostávajú peniaze:
• zo štátneho rozpočtu. Sú závislé od pravidiel poskytovania finančných prostriedkov z verejných financií,
• od súkromných sponzorov.
Ich financovanie definuje štát, presnejšie politické koalície, ktoré majú vplyv na hospodársku politiku. Hospodárska politika môže mať rôzne prístupy k financovaniu verejného sektora. Jedným z podstatných dôvodov záujmu o verejné vysoké školy je, že študenti za štúdium neplatia.
Súkromné vysoké školy získavajú finančné zdroje:
• najmä od vlastných študentov,
• od sponzorov,
• vo výnimočných prípadoch zo štátnych vedeckých a výskumných grantov.
V podstate, súkromné vysoké školy nedostávajú od štátu takmer nič. Naopak, súkromný vzdelávací sektor je platcom daní, odvodov, poistného, ktoré smerujú do verejných financií. Významnými faktormi záujmu o súkromné vysoké školy by mala byť kvalita poskytovaného vzdelávania verzus cena a reputácia vzdelávacej inštitúcie.
Konsolidácia na trhu verejných a súkromných vysokých škôl bude vyvolaná práve ich ekonomickou situáciou
V 90. rokoch hospodárska politika v oblasti vzdelávania presadzovala vznik nových vysokých škôl, ako aj rozširovanie palety poskytovaných služieb. Vďaka tomu sa podstatne zvýšil počet verejných vysokých škôl ako aj transakčných nákladov, alebo inak povedané množstva vynaložených finančných prostriedkov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta. Pri klesajúcom množstve predaných alebo poskytnutých vzdelávacích služieb vznikne dopyt po koncentrácii. Dopyt po koncentrácii bude nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom sektore. Oba sektory sa vo väčšej či menšej miere snažia o ekonomickú efektívnosť.
Koncentrácia je proces ekonomického spájania firiem alebo iných subjektov, napríklad aj vzdelávacích inštitúcií. Tým, že sa spoločnosti spájajú, môžu znižovať výrobné a transakčné náklady, zlepšiť svoj inovačný potenciál, a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na trhu.
V súkromnom sektore to bude znamenať, že ekonomicky a odborne silnejšie subjekty sa budú spájať so slabšími, čiže silnejšie subjekty budú nakupovať slabšie. Väčšia koncentrácia v súkromnom vzdelávacom sektore povedie k zlepšeniu ekonomickej stability inštitúcií. Vo verejnom sektore bude rýchlosť konsolidácie závisieť od toho, či štát zachová mechanizmus financovania závislý od počtu študentov na tej, či onej vysokej škole. Pri zachovaní tohto mechanizmu bude konsolidácia rýchlejšia. Jednou z možností konsolidácie v sektore vysokoškolského vzdelávania je aj zánik vysokej školy vo verejnom sektore, alebo jej likvidácia v súkromnom sektore. Konsolidácia a s ňou spojená koncentrácia bude znamenať nielen zníženie nákladov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta, ale aj kumuláciu finančných prostriedkov. Bez dostatočného množstva finančných prostriedkov nebude možné inovovať vzdelávacie procesy a konkurovať vysokým školám v zahraničí.
Autor: Mgr. Vladimír Bačišin, PhD. Fakulta ekonómie a podnikania, Paneurópska vysoká škola
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
