Väčšina slovenských domácností bez detí míňa najmä na potraviny, bývanie a energie. Tieto položky zvyčajne tvoria 40 % ich celkových výdavkov. Z analýzy vyplýva, že za posledných 15 rokov potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi o približne dve pätiny. “Ceny bývania a energií vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 142,2 %. To je druhý najvýraznejší nárast v rámci celého spotrebného koša,” vyčíslila Ondrová.
Viac ako dvojnásobne zdraželi aj tovary a služby slúžiace zdraviu. “Najhlbšie do vrecka ľudia siahnu, ak je reč o vzdelávaní. To ich aktuálne stojí zhruba trikrát viac. Je však pravdou, že táto položka nepatrí k tým, ktoré sa na celkových výdavkoch podieľajú výraznou mierou. Najmenej ľudí cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi, ktoré zdraželi najmiernejšie, a to o 13,4 %,” doplnila Ondrová.
Naopak, Slovákom za posledných 15 rokov zlacnel o desatinu nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu.
Ceny pritom rástli v jednotlivých rokoch rozdielne. “Najvýraznejší medziročný rast cien tovarov a služieb ľudia pocítili v roku 2003, keď inflácia dosiahla úroveň 8,5 %. Naopak, najnižším tempom rástli ceny v roku 2010, keď sa medziročne zvýšili len o rovné percento,” doplnila Ondrová. Následne po roku 2011 nastalo obdobie, keď sa rast cien začal spomaľovať, až sa vlani úplne zastavil a Slováci sa mohli tešiť z toho, že sa ceny začali postupne mierne znižovať. “Netreba však zabúdať, že dlhodobejší pokles cien nie je pre ekonomiku pozitívnym javom. Fenomén zvaný pocitová inflácia sa však podpísal pod to, že až 62 % slovenských domácností má dojem, že aj v minulom roku platili za tovary a služby viac,” skonštatovala analytička.
Banka sa pozrela aj na vývoj miezd. Tie rástli takmer počas celého obdobia rýchlejšie ako spomínané ceny. Výnimkou boli len roky 2003, 2011 a 2012. “Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca bola ku koncu uplynulého roka vyššia o 126 %. Kým v roku 2014 dosiahla úroveň 858 eur, v roku 2000 predstavovala v prepočte 379,4 eura,” doplnila Ondrová.
Zároveň doplnila, že pozitívny vývoj nastal v oblasti nezamestnanosti. “Aj keď je stále vysoká, rady nezamestnaných na úradoch práce sa v sledovanom období skrátili. Kým na začiatku tohto tisícročia dosahovala miera nezamestnanosti 18,6 %, v prvom kvartáli tohto roka predstavovala podľa výberového zisťovania pracovných síl 12,4 %,” uviedla Ondrová.
