V tomto článku uvádzam dôvody prečo sa nepripojím k Výzve k ľudskosti, ktorá vznikla po tragickej smrti 71 ľudí; pravdepodobne utečencov zo Sýrie, v dodávke pri rakúskom Parndorfe.
1. Tým, že EÚ bude prijímať utečencov, násilie v krajinách, z ktorých títo utekajú, sa nezmenší, iba sa prenesie na tých najslabších, najbezradnejších, najbezmocnejších, ktorí nemajú ani na to, aby utekali.
A tí najschopnejší, ktorí na to majú, tí budú doma, kde jedine treba riešiť problémy, chýbať.
2. Vo výzve sa hneď v úvode tvrdí, že nebohí utekali pred vojnou. Ani sa len nepripúšťa, že motívom (mnohých) utečencov utekať zo svojich krajín môže byť aj niečo iné ako (len) snaha vyhnúť sa vojne. Otázne je prečo. Zvlášť ak vezmeme do úvahy svedectvá o správaní sa mnohých utečencov v utečeneckých táboroch, ich nemiestnu požadovačnosť, nevďačnosť, ich neskrývané plány dostať sa do tých najbohatších, či sociálne najštedrejších krajín Európy, atď.
3. Samozrejme, nedá sa inak, len súhlasiť s vetou danej výzvy, že žiadny slušný človek, ktorý na vlastné oči vidí niekoho umierať, nemôže ostať ľahostajný. Opomína sa však, či už zámerne, zo zaslepenosti, alebo neviem z akého dôvodu, že podstatná, ak nie rovno drvivá väčšina utečencov sú muži, moslimovia v najlepších rokoch. Im osud ich detí, žien, prípadne starých rodičov, ktorých nechali doma samých napospas bojovníkom Islamského štátu ľahostajný nie je?
4. Výzva opomína, že moslimovia vo všeobecnosti bez najmenších výhrad veria v Korán. Nepreukazuje opak, resp. ani v najmenšom neusiluje o to, aby rozptýlila silné a stále väčšie obavy zo šírenia islamu v Európe. Pričom Korán, či už pokrivený, alebo nepokrivený na mnohých miestach nabáda na nenávisť voči inovercom a ich zabíjanie. A práve ním sa pri svojich zverstvách oháňajú bojovníci Islamského štátu, ktorí urobili a ďalej robia život už vo viacerých moslimských krajinách neznesiteľným. Bolo by naivné slepo veriť, že práve moslimskí utečenci tie časti Koránu, ktoré nabádajú na vraždenie inovercov, nezdieľajú, resp. nepovažujú za slovo božie ktorým sa treba riadiť. K tejto slepej viere o nezdieľaní nás však daná výzva akoby nepriamo nabádala. Resp. vyznieva tak, akoby islam bol mierumilovné náboženstvo a nehlásala sa v ňom vo veľkom nenávisť k inovercom, ktorých treba likvidovať. S tále ju však je možné opraviť. Ale v danej podobe a koby nepriamo hovorila, že tieto zásadné veci si netreba všímať a netreba tu dbať na predbežnú opatrnosť, že prevencia v týchto veciach je zbytočná. Minimálne ja mám z toho ten dojem. Akoby mnohé násilnosti vyplývajúce zo slepej viery v islam, resp. v tie jeho články, ktoré nabádajú na nenávisť k inovercom, v Európe vôbec neexistovali.
Pričom v Európe už dnes žije odhadom 20 až 24 miliónov moslimov. Odhaduje sa, že tých radikálnych sú 2 percentá. Možno niekto povie, to je zanedbateľné, veď 98% moslimov je umiernených. Ale, je tu jedno veľké ALE: Aj keby v Európe zatiaľ žilo len 10 miliónov moslimov, tých radikálnych je na základe týchto odhadov 100.000. Zanedbateľné? A ak áno, pri akom čísle to zanedbateľné nebude? Nehovoriac o tom, že imigrácia a demografia môže počet radikálnych moslimov len zvyšovať. Mne osobne to jedno nie je. Nebudem slepo veriť, že nám nič nehrozí; zvlášť keď mnohé skutky islamských radikálov (zatiaľ “len”) v západných krajinách EÚ hovoria o opaku.
5. Výzva ďalej opomína, že moslimovia vo všeobecnosti bez najmenších výhrad uznávajú islamské právo. Nepreukazuje opak, resp. ani v najmenšom neusiluje o to, aby rozptýlila silné a stále väčšie obavy z uplatňovania šarie v Európe, aj keď len v určitých zónach. Pričom šaria v mnohých svojich častiach potiera základné ľudské práva a to brutálnym spôsobom. O ňu sa opierajú (aj) bojovníci Islamského štátu.
Paradoxne doposiaľ nevznikla v moslimskom svete žiadna ani čo i len malá opozícia, ktorá by sa postavila proti tým článkom šarie, ktoré sú proti ľudskosti, aj keď jej realizácia spôsobuje moslimskému svetu značné utrpenie. Bolo by naivné slepo veriť, že práve moslimskí utečenci šariu neuznávajú, nepovažujú ju za slovo božie, ktorým sa treba riadiť.
6. Nepostaviť sa proti bruselským kvótam hovoriacich o tom koľko utečencov má tá ktorá krajina prijať, považujem okrem iného aj za zelenú organizovanému zločinu s utečencami, z ktorého (najviac) profituje Islamský štát, za zelenú ďalším tragédiám, a to nie len v dodávkach pred našim prahom, ako sa spomína vo výzve, ale tiež, alebo hlavne na Stredozemnom mori po ktorom v preplnených člnoch stále prúdia do Európy húfy utečencov. Atď., atď.
7. Výzva sa vyhýba aj ďalšej zásadnej otázke: Kde je limit po ktorom dosiahnutí EÚ musí, alebo by mala povedať: Stačí, ďalších utečencov už prijať nemôžme.
Pritom každému je jasné, že všetkých ohrozených ľudí z Blízkeho východu a severu Afriky zďaleka EÚ prijať nemôže.
8. Tendencia k samodeštrukcii by sa v žiadnom prípade nemala schovávať za slovo “solidarita”. Rovnako výzva k ľudskosti by nemala ani nepriamo dávať zelenú na zneužívanie ľudskosti.
Záverom:
Nie som rasista, ani xenofób. Moja poklona patrí každému moslimovi, ktorý neverí slepo tým článkom islamu, ktoré navádzajú na potieranie základných ľudských práv a “svätú vojnu”. Mám len strach zo slepej viery v tie články viery, ktoré nabádajú na nenávisť voči inovercom. A môj strach je si myslím dostatočne odôvodnený, ak vezmeme do úvahy, čo sa už zo slepej viery “urodilo”, napr. vo Francúzsku.
EÚ by podľa môjho názoru mala vydať vyhlásenie do všetkých krajín odkiaľ k nám prúdia utečenci, že počnúc stanoveným dátumom EÚ (až do odvolania) neprijme žiadneho utečenca. Mal by tam byť dostatočný časový priestor, aby sa každý kto plánuje utiecť do EÚ za lepším životom včas dozvedel, že prijatý nebude. Následne by sa mohlo uvažovať o podmienkach, možnostiach a spôsoboch realizácie výnimiek pre tých, ktorí pre EÚ, ktorá je postavená na úplne iných princípoch ako moslimský svet, preukázateľne nepredstavujú nábožensko-bezpečnostné riziko.
Dôvodov uvedeného vyhlásenia by bolo alebo je viac ako dosť. Niektoré z nich sú načrtnuté aj v tomto článku.
Zároveň by EÚ a NATO mali ponúknuť pomoc tým krajinám, ktoré ničia bojovníci Islamského štátu, a to pomoc v daných krajinách.
Nie zanedbateľným aspektom prípadného uvedeného vyhlásenia by mohlo byť aj to, že moslimský svet by mal takto oveľa lepšiu možnosť, resp. by bol “dotlačený” rozmýšľať o tom, či, alebo do akej miery sa na jeho nešťastí podieľa, alebo môžu spolupodieľať tie články islamu, ktoré navádzajú na potieranie základných ľudských práv a “svätú vojnu” proti inovercom.
Autor: Marcel Burkert
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
