Možno patríte k tým, ktorí k svojmu obvodnému lekárovi nezájdu, „ako je rok dlhý“. Sú však aj takí, ktorí ho navštívia aj trikrát týždenne.
Kým v ambulanciách všeobecných lekárov je prístup k zdravotnej starostlivosti neobmedzený, špecialisti regulujú počet pacientov limitmi od zdravotných poisťovní.
Ilustračné foto
Za zneužívanie neexistujú sankcie
„Existujú pacienti, ktorí prídu do našich ambulancií aj trikrát týždenne, pritom objektívne nepotrebujú ani lekársku, ani ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť,“ vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo Monika Palušková.
Neindikované čerpanie prostriedkov podľa nej nie je sankcionované. Poisťovne nepredkladajú pacientom účty za to, čo vykonali v ich prospech a za zneužívanie nikomu reálne nehrozí žiadna sankcia.
Lekári si točia nekomplikovaných pacientov
Predseda OZ Slovenský pacient Radoslav Herda vidí problém v tzv. točení pacientov.
„Nejde len o rozposielanie pacientov od všeobecného lekára k špecialistom, ale aj o neefektívnu diagnostiku, pre ktorú musí pacient absolvovať niekoľko návštev za sebou,“ reaguje.
„Stretávame sa s tým, že niektorí špecialisti nekomplikovaných pacientov ‚točia‘, pričom nezostáva čas na vyšetrenie komplikovaných alebo vysoko rizikových pacientov,“ súhlasí Palušková.
Východiskom je podľa Herdu ambulantná diagnostika a posilnenie kompetencií všeobecného praktického lekára tak, aby pacienti nemuseli cestovať za výsledkami a receptami, ale aby dostávali základnú starostlivosť u svojho obvodného lekára.
Väčšinu peňazí spotrebuje malá skupina ľudí
Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Palušková pripisuje vysokú návštevnosť v zdravotníckych zariadeniach nesystémovosti v slovenskom zdravotníctve.
„Zodpovední už roky neriešia neobmedzené čerpanie zdravotnej starostlivosti malou skupinou občanov, pričom väčšina Slovákov má k nej výrazne limitovaný prístup, ” uviedla. Vôbec však nejde iba o pacientov s finančne náročnou diagnostikou a liečbou, kde je solidarita komunity úplne oprávnená, dodáva.
Typickým príkladom je podľa nej lekárska služba prvej pomoci, ktorú doslova každodenne zneužívajú tí istí ľudia.
„Poisťovne o nich na základe našich výkazov vedia, napriek tomu to vôbec neriešia. Na jednej strane sa plytvá, na druhej strane nemáme dosť finančných prostriedkov na onkologické či kardiovaskulárne programy,“ dodáva.
Trochu iná je situácia u špecialistov. Vyšetrenie je tu čiastočne regulované limitmi, ktoré má špecializovaná ambulancia na ošetrenie pacientov z konkrétnej zdravotnej poisťovne.
OECD: 15 pacientov denne
Z analýzy agentúry INEKO, ktorá vychádzala z údajov OECD vyplýva, že v roku 2012 pripadlo na jedného obyvateľa na Slovensku 11,2 návštevy lekára ročne. Čo nás spolu s Maďarskom a Českom radí na prvé miesta v rámci krajín Európskej únie. Priemer v krajinách OECD predstavuje 6,7 konzultácií a v EÚ iba 6,6 konzultácií s lekárom na osobu ročne.
Z analýzy ďalej vyplýva, že na jedného lekára na Slovensku pripadá v priemere 3328 vyšetrení, resp. konzultácií ročne. Priemer EÚ je približne 2000 konzultácií. To znamená až 15 pacientov na jeden pracovný deň (priemer EÚ je 9).
Je tu však aj poznámka, že údaje sú prepočítané na všetkých lekárov, a teda v prípade ambulantných lekárov bude toto číslo vyššie. V niektorých prípadoch aj násobne vyššie.
Počet konzultácií s lekárom na obyvateľa ročne. Zdroj: OECD
Lekári: 50 až 70 pacientov denne
Realita slovenských ambulancií je však naozaj omnoho pestrejšia. Ako uvádza Monika Palušková, všeobecný lekár na Slovensku vyšetrí v priemere okolo 50 až 70 pacientov za deň. Počas epidémií sa v ambulancii vystrieda v priemere 80 až 90 pacientov.
„Za takýchto okolností už nemožno hovoriť o bezpečnej medicíne a fyzická aj psychická kapacita lekárov sa rýchlo vyčerpá,“ upozorňuje.
Výsledkom sú nielen plné čakárne, dlhé čakanie na termín vyšetrenia alebo čakanie na mieste. Ešte vážnejšími dôsledkami je pásový prístup, krátky čas venovaný jednému pacientovi, často nedostatočná komunikácia.
Nerobia len vyšetrenia
Všeobecný lekár podľa Paluškovej okrem bežného vyšetrenia pacientov a predpisovania liekov pacientov robí aj iné úkony. Patrí sem návštevná služba, ošetrovanie a preväzovanie rán, výkon a vyhodnotenie EKG záznamov, prevencia či očkovanie. Palušková zdôrazňuje, že lekár má na starosti aj veľa administratívnej práce, v rámci ktorej sa musí postarať o vystavenie a evidenciu dokladov o práceneschopnosti, posudky, hlásenia pre úrady a iné inštitúcie či pracovná zdravotná služba.
Chcú pokračovať v začatých reformách
Rezort zdravotníctva vidí zmysel v pokračovaní reforiem, ktoré už boli naštartované. To je posilňovanie kompetencií všeobecných lekárov, zavádzanie eHealth, vyššia operovanosť v nemocniciach, kratšie čakacie doby a podpora preventívnych programov.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa aktuálne spustila veľkú kampaň v spolupráci so Slovenskou nadáciou srdca s prihliadnutím na to, že cievna mozgová príhoda patrí medzi najčastejšie príčiny smrti na Slovensku,“ dodáva Bubla.
Zároveň upozorňuje na informačnú kampaň „Pýtajte sa lekára“ určená predovšetkým tým, ktorí navštevujú lekárov.
Kampaň je podľa neho stále aktuálna a ľudia tu môžu nájsť odpovede na časté otázky ako napríklad: „Kedy ísť na preventívnu prehliadku? Čo obsahuje preventívna prehliadka? Ako získať lacnejší, ale účinný liek? Pomôžu generiká rovnako ako originálne lieky?“ a podobne.
Autor: Jana Kubisová
Zdroj: aktuality.sk
Foto: TASR, fotolia.com
