Asistovaná reprodukcia, čiže mimotelové oplodnenie už dávno neplní len svoj pôvodný účel, totiž pomoc neplodným párom, ktorým sa nedarí počať dieťa prirodzenou cestou. Obchoduje sa najmä s vekom, nakupujú a predávajú sa vajíčka ženám, ktoré sú príliš staré na to, aby boli oplodnené ich vlastné, spermie a najnovšie sa za nemalé sumy prepožičiavajú maternice. O reprodukčnom biznise – hoci v ňom poznám výnimky – v niektorých krajinách viem svoje. I o tom, že napríklad Ukrajina je domovom lekárov, ktorí Hippokratovu prísahu považujú za elastickú gumu, ktorú možno roztiahnuť tak, ako svoju peňaženku. Za peniaze urobia čokoľvek, hoci by to malo za následok ohrozenie hneď niekoľkých životov.
Typickým príkladom je vypočítavá Berlínčanka Annegret Raunigk, aktuálne 65-ročná budúca slobodná mamička po piatich rozvodoch, ktorá na jeseň očakáva štvorčatá. Nemecké a iné médiá tento nezodpovedný, neetický a nebezpečný prípad, ktorý vyžaduje práve takých istých lekárov nesprávne označujú titulkami ako: Dieťa za každú cenu… Problém je, že táto pani nie je (resp. v prirodzene fertilnom veku nebola) neplodná. Ona už deti má, konkrétne 13 a posledné si nechala urobiť pomocou umelého oplodnenia, keď mala 55 rokov.
O čo teda žene, ktorá nežije v partnerskom vzťahu, má 9-ročnú dcéru, 12 iných detí a 7 vnúčat ide? Opäť sme pri peniazoch, ktoré v odvetví asistovanej reprodukcie bez regulácie, zdravého rozumu a debaty odborníkov z rozličných oblastí robia obrovskú šarapatu. Z obdivuhodnej schopnosti pomôcť bezdetným párom sa v priamom prenose stáva obchod s ľudskými zárodočnými bunkami, takpovediac súčiastkami, embryami, za peniaze sa predávajú nielen vajíčka a spermie, ale požičiavajú sa maternice a celé surogátne matky. Asi najväčším žartom v tomto kvitnúcom obchode je slovné spojenie darované vajíčka či darkyňa. A to ešte nehovoríme o tom, za koľko sa predáva a za koľko nakupuje. Rozdiel je však obrovský a väčšine ľudí, ktorí o tomto obchode netušia sa zatají dych.
Ale späť k Annegret. V jej veku, hoci vďaka modernej medicíne môže porodiť aj osemdesiatročná žena, je vynosenie štvorplodovej gravidity obrovským rizikom. Prečo ho podstúpila? Okrem peňazí i preto, že mohla. Pretože sú na Ukrajine – a nielen tam – lekári, ktorí veľmi dobre poznajú riziká, ale ak klient zaplatí, nech si ich nesie sám. Samozrejme, podmienkou je, aby v takejto krajine nebola žiadna legislatíva, ktorá by podobné praktiky znemožnila tým, že by stanovila vekový limit, do akého je možné zákrok podstúpiť a limitovala, resp. stanovila by aj počet embryí, ktoré možno implantovať. Predovšetkým pre ochranu dieťaťa. Budúca sedemdesiatročná mamička škôlkárov totiž nerozhoduje len o sebe, ale aj o deťoch, ktoré majú právo vedieť, kto sú rodičia (odkiaľ a kto je obchodníčka s vajíčkami), kto je otcom (kto predal spermie a aký bol jeho zdravotný stav, pôvod), z lásky k čomu boli počaté a vôbec, kto sa o nich postará, ak sa rozhodnú študovať na vysokej škole, ale čulá mamička pred deväťdesiatkou bude mať problém zohnať adekvátne zamestnanie…
Annegret je spokojná. Ide z televízie do televízie, poskytuje rozhovor za rozhovorom, hrdo nechá fotografovať svoje fatálne zlyhanie a netají sa tým, že z honorárov chce žiť ona i jej deti. To, že starostlivo predala práva na pôrod i prípadné komplikácie britským i nemeckým médiám nesvedčí o tom, že je psychicky narušená. Tento istý scenár fungoval, keď mala 55 rokov a čakala dcéru, pričom vtedy klamala, že sa jednalo o prirodzené počatie. Problém je inde. V tom, že legislatíva umožňuje vážne ohrozenie kvality života a života samotného u piatich ľudí naraz.
Ako hovorí profesor a vedúci gynekologicko-pôdorodníckeho oddelenia Univerzitnej nemocnice vo Frankfurte nad Mohanom dr. Frank Louwen, jej vek, skutočnosť, že sa jedná o kúpené, resp. cudzie vajíčko i spermiu i to, že sa jedná o štvorplodovú graviditu so sebou prináša trojnásobné obrovské riziko nielen predčasného pôrodu, ale najmä vysokého tlaku, gestačného diabetu a pre-eklampsie a pre deti riziko krvácania do mozgu, paralýzy a ohrozenia sluchu i zraku. Fakt, že je také niečo uskutočniteľné z medicínskeho hľadiska neznamená, že by sme to mali robiť, dodáva s vehementnou kritikou voči ukrajinským lekárom.
Dr. Christian Albring, prezident Nemeckej gynekologickej komory ženy výrazne varuje, aby tento nezodpovedný a nebezpečný príklad nenasledovali. A čo na to samotná pani Raunigk? Pôvodne chcela zopár detí zo štvorčiat dať na adopciu, ale keď už ide do dôchodku, rozmyslela si to.
Čo dodať na záver? Nuž, vari len to, že hoci sa to zdá neuveriteľné, pani Raunigk vôbec nie je jedinou ženou, ktorá sa pre tehotenstvo v šesťdesiatke rozhodla z celkom iných dôvodov ako je neplodnosť. Oficiálne najstaršou matkou bola doteraz Španielka María del Carmen Bousada de Lara, ktorá svojich synov v roku 2006 po umelom oplodnení porodila, keď mala takmer 67 rokov.
Zomrela na rakovinu, keď mali chlapci sotva dva a pol roka.
Autorka: Denisa Priadková
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
