Ako dokážu dve krajiny – vzdialené od seba vzdušnou čiarou 500 km – fungovať diametrálne odlišným systémom. Alebo ako to funguje u lekára v bývalej DDR.
K napísaniu tohto článku som sa uchyľoval už dávno, no nedávna aféra pána „doktora“ Liptáka ma už naozaj nenechala chladným. Emócie okolo referenda nanešťastie rýchlo pominuli, a tak nás Slovákov opäť a zasa trápia bežné veci každodenného života – počnúc politikou a končiac zdravotníctvom.
Na Slovensku máme (zatiaľ) tri zdravotné poisťovne, ktoré sa pre bežného pacienta svojou ponukou ani platenými odvodmi nijako výrazne nelíšia. Niektoré majú viac, iné menej pacientov na čakačkách na operácie. V Nemecku je do 10 celonárodných poisťovní a ešte niekoľko regionálnych k tomu. Všetky ale fungujú ako dobre premazaný stroj a pre svojich poistencov prichádzajú s rôznymi programami.
Aj v Nemecku má každý pacient nárok na ošetrenie u lekára zdarma (kedysi sa platil ambulančný poplatok 10,-eur raz za štvrťrok, ale iba v prípade, že som v daný štvrťrok navštívil lekára. To sa už ale od r. 2012 zrušilo). Za položku na recepte sa platí paušálne 5,- EUR a v lekárni sa neplatia žiadne doplatky! Každá poisťovňa prepláca všetky výkony. Pre výkony nad rámec (zubár), existujú rôzne voliteľné programy – pacient sa môže rozhodnúť pre voliteľné mesačné pripoistenia (napr. 5,- EUR), za ktoré dostane u zubára pri každom ošetrení preplatený dvojnásobok fixného plnenia.
A propos – zubár. Bohužiaľ chodím k zubárovi častejšie ako na klavír, ale rozhodne to neľutujem. Štandardom u zubárov je priateľský úsmev, príjemné prostredie a špičkové nástroje a služby, za ktoré sa neplatí! Injekcia na umrtvenie – zadarmo, plomba – zadarmo (ale nie hnusná čierna amalgánová, ale biela), RTG – zadarmo, operačný zákrok – zadarmo, dentálna hygiena za 30 eur. Fakt nechápem, prečo chodia Nemci kvôli zubným zákrokom do východnej Európy. Kvôli cene (a kvalite) to rozhodne nebude.
Ak sa dotyčný pacient o seba zodpovedne stará a navštevuje preventívne prehliadky, tak na tom navyše môže ešte aj zarobiť. Stačí získať minimálne 4 pečiatky (napr. zubár, kožný lekár, darovanie krvi, členstvo vo fitnescentre), a poisťovňa vyplatí v hotovosti na ruku od 100 do 250,- eur ročne ako motiváciu k dodržiavaniu zdravého životného štýlu.
A čo je najlepšie, každá poisťovňa môže v rámci možností individuálne meniť výšku zdravotného odvodu, ktorý jej poistenci mesačne platia. V dôsledku vysokých ziskov poisťovní a v dôsledku zvýšenia konkurencie, znížili poisťovne tento rok odvod o 0,6 – 1%. A systém funguje. Všetci sú spokojní, pacienti sú ošetrení v patrične vyzerajúcich nemocniciach – bez čakacích lehôt, lekári a sestričky majú vysoké platy a v lekárni sa nedopláca.
Na Slovensku sa práveže odvody neustále zvyšujú – živnostníci by vedeli hovoriť svoje. Navyše práve živnostníci sa zrejme po novom budú musieť preškoliť na lekárov, chirurgov a zubárov. Ako náhle totiž dlžia viac ako 100 eur (dve mesačné platby), tak ich lekár neošetrí, resp. ošetrí len v rámci bezodkladnej zdravotnej starostlivosti, prípadne bude musieť dotyčný ponúknuť úplatok (alebo ako sa po novom hovorí – dar).
Je teda zmena situácie (aspoň podľa nemeckého vzoru) v dohľadne? Pomohol by centrálny obstarávací systém? Alebo ani to nezabráni nákupu predražených CT-čiek, stravy a upratovacích služieb?
Autor: Richard Dedek
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
