Nemocnica sv. Lukáša v Galante vlastnená trnavskou župou patrí k piatim nemocniciam na Slovensku s najmenšou spokojnosťou pacienta. Úmrtnosť pacientov je v nej o 40% vyššia ako je slovenský priemer. Prichádzajúci pacienti majú dvakrát takú pravdepodobnosť, že eventuálne budú presunutí na intenzívnu starostlivosť.
Nie je asi náhodou, že ani v transparentnosti Galanta nevyniká – v dnes zverejnenom prvom rebríčku otvorenosti nemocníc skončila medzi nemocnicami na poslednom mieste. Na ich webe sa akurát tak dozviete, že ponúkajú nadštandardné izby za príplatok. Zabudnite na informácie o čakacích lehotách či cene doplatkov za vyšetrenia. Nič vám dokonca nepomôže, ak sa ako potenciálny pacient budete chcieť dozvedieť viac o prípadnej liečbe a poplatkoch – nemocnica totiž na maily od pacientov neodpovedá. A ešte k tomu odmieta sprístupniť informácie o počte úrazov či infekcií, ktoré vzniknú počas liečby nedopatrením personálu .
Navyše, v nemocnici momentálne vedenej galantským miestnym poslancom za SMK/SDKÚ-DS Jánom Stratinským vám veľa nepovedia ani o svojom hospodárení. Výročné správy nie sú na webe dostupné a kópie zmlúv vám nepošlú, ani keď si ich priamo vyžiadate. Na webstránke zverejňujú len informácie o uzavretých zmluvách a to tak, aby sa v zozname dalo čo najhoršie niečo zmysluplné vyhľadať.
Nemocnice dostali v priemere len tretinu bodov
Bohužiaľ, na Slovensku je veľa nemocníc podobných tej galantskej.
V spolupráci s inštitútom INEKO sme za posledné mesiace ohodnotili celkovo 151 zariadení, ktoré patria do 7 kategórií. Pozerali sme sa na 16 indikátorov, ktoré boli rozdelené na dva väčšie okruhy.
Prvým boli informácie užitočné pre pacienta, teda či a v akej kvalite sa dostanete napríklad k cenníkom, informáciám o zákrokoch, čakacích lehotách či podávaní sťažností. Druhým okruhom boli informácie o hospodárení. Tu sme hodnotili informácie o pôvode a využití sponzorských darov, informovaní o svojich vlastníkoch a hospodárskych výsledkoch a pri verejných zariadeniach aj kvalitu zverejňovania zmlúv či odpovede na naše infožiadosti.
Priemerná transparentnosť všetkých zdravotníckych zariadení je 35%. Prekvapujúce je, že štátne a samosprávne nemocnice sú vo všeobecnosti transparentnejšie ako súkromné. Z troch najväčších súkromných skupín, ktoré vlastnia slovenské nemocnice, však nadpriemerne dobre vychádza skupina Agel, ktorá prevádzkuje štyri nemocnice – v Komárne, Zvolene, Levoči a Krompachoch. Kvalita pacientskych informácií bola v týchto nemocniciach dokonca vyššia, ako pri štátnych. Naopak, veľmi slabo dopadli nemocnice patriace pod skupinu ProCare.
V hodnotení užitočných informácií pre pacienta sa najlepšie umiestnili nemocnice v Ilave (57,2%), v Banskej Bystrici (56,9%) a v Leviciach (55,6%). Aj tieto nemocnice však majú spolu so zvyškom zariadení veľké nedostatky. Napríklad len dve (!) zariadenia – nemocnice v Dolnom Kubíne a v Banskej Bystrici – mali aspoň nejaký údaj k čakacím lehotám pri lekárskych zákrokoch. Tretina zariadení (49 zo 151) nemala na stránke vôbec žiadny cenník.
Pri nemocniciach sme testovali aj to, ako sú ochotné odpovedať na mailové otázky o liečbe fiktívnym pacientom (tzv. mystery shopping). V priemere vám však neodpovie každé tretie zdravotnícke zariadenie. Pacienti sa pritom na webstránkach zariadení dostanú maximálne k 60% potrebných informácií (myslíme cenu, metódy zákroku/liečby a čakacie lehoty). A neplatí ani argument, že aktívna komunikácia je zbytočná, ak je všetko na webe. Naopak, s pacientami lepšie komunikovali nemocnice, ktoré majú informačne bohatšie webstránky.
Hospodárením a vlastníkmi sa nechvália
Až 32 zariadení – drvivá väčšina z nich sú súkromné – na svojich weboch nezverejňuje vôbec žiadne informácie o hospodárení. Ako hospodári napríklad taká UNsP Milosrdní Bratia, ŽNsP Košice či viacero kúpeľov sa teda nedozviete. Príklad by si tieto zariadenia mohli brať napríklad od súkromných kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, ktorým k dokonalosti chýba už len presnejšie vydokladovanie využitia sponzorských darov.
Zarážajúce je, že hospodárske výsledky na vlastnej stránke nezverejňujú až tri štvrtiny zdravotníckych zariadení. Rovnaký pomer platí aj pri nemocniciach. Až 45 z nich (73%) nemalo na svojej stránke ani len výročnú správu. Pritom tieto informácie majú k dispozícií.
Smutným faktom je, že v úvode spomínaná Galanta je len jednou z ôsmych zariadení, ktoré nezverejňujú zmluvy. Problém so zverejňovaním zmlúv však majú takmer všetky zariadenia – priemerná kvalita prístupu k zmluvám je len 35%. Či už ide o prekážky na weboch zariadení alebo nedôsledné zverejňovanie samotných zmlúv, výsledkom je oslabenie verejnej kontroly.
To isté platí aj o odpovediach na infožiadosti. Až štvrtina nami oslovených povinných osôb odmietla sprístupniť zmluvy o upratovaní či nákupe potravín, ktoré sme si od nich žiadali. Dvanásť z nich neposlalo pre istotu žiadnu odpoveď, zvyšných osem nás odmietlo s tým, že sa necítia povinnosť zmluvy poskytnúť. Podotýkame pritom, že všetky tieto zariadenia sú povinné zmluvy zverejniť, keďže ich jediným alebo väčšinovým akcionárom, prípadne zakladateľom, je štát alebo samospráva. V prípade nemocníc v Kežmarku, Galante či Snine sa preto k zmluvám nedostanete vôbec, keďže okrem nezverejňovania zmlúv odmietajú alebo nereagujú na infožiadosti.
Príde k zlepšeniu?
Predražené nákupy našich nemocníc v posledných dňoch hýbu politickým a verejným dianím na Slovensku. Tento týždeň sa do diskusie zapojil aj prezident Andrej Kiska, ktorý v parlamente vyzval na „dôsledné vyšetrenie každého jedného prípadu predraženého alebo inak neefektívneho nákupu, každej netransparentne uzavretej zmluvy štátnej zdravotnej poisťovne“.
Transparentnosť nemocnice takmer nič nestojí, stačí len chcieť a dodržiavať zákon. Takmer všetky informácie oni už majú niekde v počítačoch či zásuvkách. Otvorenosť je predsa najlepšou prevenciou pred nekalým konaním. Ako zdravotníci zvyknú hovoriť, s chorobami sa najlepšie bojuje ich predchádzaním. Čo tak to aplikovať aj na seba?
Autor: Juraj Čokyna
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk