Ošetrovateľstvo potrebuje podporu štátu, vytvorenie priaznivých podmienok pre nových uchádzačov o povolanie zdravotná sestra a zastavenie odlivu mladých vzdelaných absolventov do cudziny. Aj to vyplýva z celoplošného prieskumu o pracovných podmienkach sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku, ktorého výsledky dnes v Bratislave predstavili zástupcovia Asociácie sestier a pacientov (ASAP). V slovenskom ošetrovateľstve vnímajú úpadok, odliv sestier do zahraničia a nedostatky v legislatíve pre rozvoj. Priemerný vek sestier a pôrodných asistentiek považujú za kritický. Výskum podľa nich potvrdil nízku úroveň ošetrovateľstva i pôrodnej asistencie na Slovensku a rovnako vyhorenosť a vyčerpanosť zdravotných sestier.
„Z prieskumu vyplynulo, že mladí ľudia nemajú záujem o povolanie sestry a pôrodnej asistentky. Sedemdesiatpäť percent sestier je starších ako 35 rokov,“ povedala predsedníčka ASAP Ľubica Kočanová. Za najkritickejší ukazovateľ považuje počet mladých absolventiek, ktorý poklesol na štyri percentá z celkového počtu respondentov v prieskume. V ňom bol priemerný vek sestier 47 rokov. „Znamená to vážnu poruchu a výpadok mladých sestier v celom systéme slovenského zdravotníctva,“ podotkla Kočanová. Ohrozenie bezpečnosti pacientov vníma aj v tom, že štandardné oddelenia nedodržiavajú personálne obsadenie. „Až 66 percent respondentov priznalo, že na oddeleniach nie sú dodržiavané personálne podmienky. Jedna sestra sa skutočne stará o 15 a viac pacientov v dennej zmene,“ uviedla predsedníčka ASAP. Situácia nie je priaznivá ani pre sestry v ambulanciách. Tretina sestier potvrdila, že denne ošetrí od 36 do 50 pacientov.
Kočanová tvrdí, že v zariadeniach sociálnych služieb personálne normatívy sestier neexistujú. Ich mzda je podľa nej ekonomicky nevýhodná a nedôstojne im delia úväzky. „V niektorých zo zariadení pripadá jedna sestra aj na viac ako 100 klientov,“ skonštatovala. Myslí si, že prieskum jasne preukázal nízke mzdové ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek v SR. Takmer polovica respondentov totiž uviedla svoj čistý plat nižší ako 550 eur. „Tri štvrtiny zároveň potvrdilo nižší príjem ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, 824 eur,“ doplnila predsedníčka ASAP. Sestrám prekáža aj to, že nemajú možnosť si vyčerpať náhradné voľno a hodiny nadčas sa im neustále presúvajú do nasledujúcich mesiacov, čím podľa nich dochádza k porušeniu zákonníka práce. Podľa ASAP výnimočne alebo aj nikdy nestihne využiť prestávku takmer polovica sestier.
„Sestry v intenzívnej starostlivosti sa napríklad sťažujú na nekompetentné vedenie, vo svojej práci sú nútené preberať kompetencie za lekárov. Cítia neustály tlak na šetrenie so zdravotníckym materiálom a priznávajú nedodržiavanie minimálnych personálnych normatívov,“ dodala podpredsedníčka ASAP Petra Poláková. Asociácia vidí pozitívum vo vzdelanosti sestier. Podľa výskumu 80 percent z nich má viac ako 10 rokov odbornej praxe. Polovica respondentov bola vysokoškolsky vzdelaná, štvrtina mala špecializácie v odbore a 10 percent tvorili diplomované sestry. „Naším cieľom neboli a nie sú platy sestier, ale pacienti, ktorí sa necítia bezpečne pri takejto kvalite ošetrovateľstva,“ dodala Kočanová.
Celoplošný anonymný prieskum realizovala ASAP v mesiacoch september 2013 až apríl 2014 na vzorke 2363 respondentov. Čo z celkového množstva 44.000 zaregistrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku predstavuje 5,5 percenta.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
