Európska únia chystá zmeny v označovaní potravín. Sú reakciou na potravinové škandály, pri ktorých sa kamuflovali informácie o zložení aj pôvode výrobkov. Počnúc 13. decembrom 2014 začne Brusel postupne zavádzať jednotlivé zmeny. Výrobcovia od tohto dátumu budú musieť použiť na etiketách napríklad predpísanú výšku písmen. Upozorňuje na to štátny potravinový radca Ján Štulc.
So starými obalmi sa budú spotrebitelia stretávať podľa dátumu spotreby a minimálnej trvanlivosti výrobkov ešte niekoľko dní až týždňov, hovorí Ján Štulc.
Prečo sa zmeny budú uvádzať do života postupne, keď škandály, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete, sa prevalili doslova z hodiny na hodinu a zneistili spotrebiteľov na celé týždne?
Nariadenie je síce hotové, ale v Európskej únii sa tohto roku konali voľby do Európskeho parlamentu a iba nedávno vznikla nová Európska komisia. To oddialilo schvaľovaciu procedúru vykonávacích nariadení komisie a okrem toho výroba potravín je zložitý výrobný proces. Potravinári musia dostať istý čas na zmenu pravidiel. Musia meniť receptúry pri výrobe, strojové zariadenie, dať vytlačiť nové obaly zohľadňujúce novú receptúru a zložky vo výrobku, čo si vyžaduje isté prechodné obdobie. Ak všetko dobre pôjde, zmeny sa uskutočnia v priebehu rokov 2014, 2015 a 2016.
Čo sa zmení najskôr?
Napríklad to, že od 13. decembra tohto roku musia výrobcovia označovať informácie pre alergikov len v zložení výrobku a jasne ich odlíšiť od zvyšnej časti zoznamu zložiek inou farbou alebo iným tvarom alebo iným štýlom písma či farbou pozadia. Všetko, čo potravina obsahuje, musí byť uvedené v jej zložení v zozname zložiek a nemajú sa uvádzať rôzne informácie o tom, čo potravina neobsahuje, lebo odpútavajú pozornosť spotrebiteľov. Povinné informácie nemajú byť na úkor nepovinných informácií, aby spotrebiteľ nestratil trpezlivosť pri ich čítaní. Pri povinných údajoch je predpísaná minimálna stredná veľkosť písma 1,2 milimetra. Ide o významnú zmenu, pretože veľkosť písma doteraz nebola stanovená. Doteraz stačilo výrobcom splniť vágnu požiadavku, že „text musí byť čitateľný za obvyklých podmienok na kontrastnom pozadí“.
K akým zmenám ešte dôjde?
Jasnejšie je definované aj uvádzanie množstva zložiek v zložení potraviny v prípade, ak sa názov zložky použije v názve potraviny, alebo sa inak zdôrazní – slovne, obrázkami či graficky. Napríklad doteraz je zaužívané zobrazovať ovocie v nadrozmernej veľkosti na obale potraviny a pritom potravina ovocie vôbec neobsahuje a v zložení je uvedená len „aróma“. Podľa nového nariadenia nebude môcť byť na obale vyobrazené realistické ovocie, lebo vôbec nie je prítomné vo výrobku a výrobca nemôže v zložení uviesť jeho percentuálne zastúpenie a spotrebiteľ dostane informáciu, že bola použitá aróma.
Je určenie veľkosti písma výhrou pre spotrebiteľa?
Je, pretože je naostatok exaktne stanovená. Doteraz mohli výrobcovia informovať o výrobku aj menším typom písma, pričom pri sporoch bolo ťažko dokazovať, či je písmo čitateľné, alebo nečitateľné za obvyklých podmienok. Nečitateľnosť informácií na obale potravín bola najčastejšie sa vyskytujúcou sťažnosťou spotrebiteľov. Mnohí kupujúci nosili do obchodu lupu a niektoré obchody dávali na nákupné vozíky lupy. Výrobca splnil síce legislatívnu povinnosť uviesť informácie na obale potraviny, ale rafinovane s cieľom, aby ich nikto neprečítal a nedozvedel sa, čo potravina obsahuje. Aj nariadenie má názov „o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom”, hoci doteraz platná smernica sa volá „o označovaní potravín“.
Obaly potravín so starým typom etikiet sa však budú vyskytovať aj po 13. decembri? Prečo?
Pretože až do polnoci 12. decembra môžu výrobcovia baliť výrobky do obalov so starým typom etikiet. V praxi to znamená, že so starými obalmi sa budú spotrebitelia stretávať podľa dátumu spotreby a minimálnej trvanlivosti výrobkov ešte niekoľko dní až týždňov.
Budú ľudia presnejšie informovaní o alergénoch a vôbec o tom, čo skutočne potraviny obsahujú?
Dostanú úplnejšie informácie. Nariadenie upravuje označenie alergénov a látok spôsobujúcich intoleranciu a upravuje aj informácie o náhradkách nutrične bohatých a drahších zložiek lacnejšími a často menej kvalitnými zložkami. V tomto prípade spotrebiteľ dostane informáciu nielen v zložení výrobku, ale aj v názve potraviny. Napríklad, že si nekupuje syr, hoci výrobok sa naň veľmi podobá obalom, grafikou, farbou, ale je to iný výrobok, ktorý sa ani nemôže volať syr. Dôležité bude označenie krajiny pôvodu a miesta pôvodu potraviny. Všetky tieto informácie sa však na etikety dostanú postupne.
Na mnohé informácie ľudia netrpezlivo čakajú. Dodnes napríklad nepoznajú presný pôvod všetkých druhov mäsa okrem hovädzieho. Kedy budú s istotou vedieť, či je hydina naozaj slovenská, alebo cudzozemského pôvodu?
Od apríla 2015 začne platiť označovanie krajiny pôvodu pri všetkých druhoch mäsa. To znamená, že aj mäsá bravčové, kozie, ovčie a hydinové čerstvé, chladené alebo mrazené musia mať uvedené „Chované v: názov členského štátu alebo tretej krajiny“ a „Zabité v: názov členského štátu alebo tretej krajiny“.
Európski aj slovenskí spotrebitelia sa dožadujú, aby výrobky jasne oznamovali, odkiaľ pochádzajú. Označenie Vyrobené v EÚ považujú za zavádzajúce, nič nehovoriace. Ako to bude?
Prieskumy hovoria jasnou rečou – ľudia chcú poznať krajinu a miesto pôvodu výrobku. EÚ skutočne nie je krajinou pôvodu. Európska únia je spoločenstvo štátov, ktoré vzniklo na základe zmluvy. Lenže v potravinovej legislatíve únie je napísané, že krajina alebo miesto pôvodu sa musí uviesť vtedy, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Čiže ak teraz napíšem, že výrobok sa volá „Viedenské oplátky“, ktoré boli vyrobené napríklad v Modre, musím na etiketu napísať „Slovenská potravina“, alebo „Vyrobené na Slovensku“ v závislosti od pôvodu použitých surovín pri výrobe. Musím uviesť pôvod oplátok, lebo nie sú z Viedne, ako hovorí ich názov. Na Slovensku totiž platí vyhláška, ktorá hovorí o podmienkach používania dobrovoľného označovania pôvodu potravín na účely informovania spotrebiteľa.
Na Slovensku sa však predáva med, kde sa ako krajina pôvodu uvádza, že pochádza zo zmesi medov z EÚ a krajín mimo EÚ. V Nemecku by sa takýto med nepredal, ale u nás sa veselo predáva. Vari nie sme jedna únia?
V pôvodných členských štátoch EÚ nenájdete v obchodoch med, ktorý by pochádzal zo zmesi medov z EÚ a mimo EÚ. Tam sa predáva med, ktorý je označený krajinou pôvodu, alebo v najhoršom prípade je označený ako zmes medov z EÚ, ale tie sú lacnejšie a predávajú sa menej, pretože zmes medov z EÚ a tobôž mimo EÚ spotrebiteľovi nič nehovorí. Toto povoľuje horizontálna legislatíva len pre cigarety, med a olivový olej.
Preložené do ľudskej reči to znamená, že kým v starých členských krajinách si kupujú med, olivový olej a cigarety s jednoznačne jasnou krajinou pôvodu v nových si kupujú zmesi nevedno odkiaľ pochádzajúce.
Západoeurópski spotrebitelia sú nároční spotrebitelia. To vedia aj výrobcovia, preto uvádzajú na fľaške, že ide o taliansky, grécky či španielsky olivový olej.
Ani naši spotrebitelia však nechcú kupovať mačku vo vreci.
Samozrejme. Spotrebitelia v nových členských krajinách sa však orientujú najmä podľa ceny. To európski výrobcovia aj obchodníci veľmi rýchlo zistili. A keď im legislatíva umožnila výrobky označiť „Vyrobené v EÚ“, využili to. Priestor na odbyt našli v nových členských krajinách vrátane Slovenska, kde sa zahraničné výrobky považovali aj v dôsledku komunistickej minulosti vždy za čosi lepšie. Okrem toho treba otvorene povedať, že mnohí slovenskí spotrebitelia iba deklarujú chuť kupovať slovenské potraviny, ale pri pulte sa aj tak rozhodnú podľa ceny. Aj preto je v obchodoch mnoho výrobkov označených „Vyrobené v EÚ“.
Aký bude ďalší vývoj? Budeme iba pasívnymi štatistami, alebo môžeme predsa len ponuku potravín s jasne deklarovaným pôvodom aktívne ovplyvniť?
Ministerstvo zareagovalo na dianie vydaním vyhlášky 163/2014, ktorá hovorí o dobrovoľnom označovaní pôvodu potravín. Slovenskí výrobcovia môžu teda dobrovoľne označovať potravinu za slovenskú. Môže ňou byť „Slovenský poľnohospodársky produkt“, alebo „Slovenská potravina“, alebo „Vyrobené na Slovensku“, alebo „Farmárska potravina“, či regionálna špecialita. Označenie závisí od pôvodu surovín a miesta ich spracovania. Túto možnosť sme dostali ako prví v Európskej únii.
Ako ju využívame?
Vyhláška platí od júla. Múdrejší budeme povedzme po polroku, roku, ale dopyt po slovenských potravinách musí prísť zospodu, teda od spotrebiteľov. Výrobcovia v starých členských krajinách majú pred spotrebiteľmi rešpekt, vedia, že im hocičo nepredajú. To u nás celkom neplatí.
Ako by sa dal charakterizovať priemerný slovenský spotrebiteľ, pokiaľ ide o rozoznávanie pôvodu výrobkov?
Deklaruje, že mu na ňom záleží, ale v skutočnosti nie je úprimný, nakoniec sa totiž nejeden rozhoduje podľa ceny.
Ale väčšina sa hlási, že chce kupovať slovenské potraviny?
To áno. Potom by sme však nemali toľko podaní spotrebiteľov, koľko máme. Je to aj preto, lebo ľudia nečítajú pozorne etikety o pôvode a zložení výrobkov pri pultoch. Až doma prichádzajú na to, čo si kúpili a potom sa sťažujú. Keby ľudia zavádzajúce výrobky nekupovali, obchod by ich nepredával a výrobcovia by ich nevyrábali. Kým takéto výrobky budú kupovať a podliehať premyslenému marketingu, dovtedy sa budú našinci čudovať, že je tam čosi iné, ako je deklarované, teda že v saláme je málo mäsa alebo v „masielku“ je rastlinný tuk.
Autor: Jozef Sedlák
Zdroj: pravda.sk
Foto: pravda.sk
