Keď sa povie USA, mnoho z nás si predstaví masu obéznych ľudí stravujúcich sa polotovarmi alebo vo fast-foodoch, s hranolčekmi a kolou v ruke. Určite aj toto je (a právom) verný obraz o stravovacích návykoch dnešných moderných ľudí, ktorí už ale bohužiaľ nežijú len za oceánom. Dnes ale budem písať o inej Amerike. O krajine, ktorá je pre mňa jednou z najinšpiratívnejších, pokiaľ hovoríme o jedle, gastronómii, trhu a mentalite ľudí.
Toto je 7 z vecí, ktoré som sa pri mojich početných cestách do USA naučil od „Amíkov“:
1. You are what you eat
Presne tak: sme to, čo jeme. A Amerika je doslova výkladnou skriňou tohto pravidla. Je to krajina neobmedzených možností a je len na tebe, čo si vyberieš. V živote, rovnako ako aj na tanieri. A ako tieto rozhodnutia dopadajú, to som videl mnohokrát. Pri pohľade na morbídne obézneho tínedžera pred „mekáčom“, ale aj pri rannom behu pozdĺž oceánu, kde ma 75-ročná babka-jogínka míňala s úsmevom na perách. To, ako jeme, je v našich rukách. Ak sa uspokojíme s priemerom, nikto nebude nútený dať nám viac.
2. Môj zákazník, môj pán
Či už jete v hipsterskom bistre v New Yorku, v rodinnej reštaurácii dostupnej každému, alebo v niektorom z mnohých vychytených podnikov, kde sa na stôl čaká mesiac, v Amerike platí jedno: pre zákazníka všetko. Je to podľa môjho názoru jedna z najviac na zákazníka orientovaných krajín a je skvelé vidieť, ako služby, za ktoré si zaplatíte, fungujú. O každý jeden dolár sa na tomto vyspelom trhu zvádza boj a čašníka, ktorý by nebol výborný, som tam tuším ani nevidel.
3. Som čašník a som na to hrdý
To, že som ho nevidel, môže súvisieť aj s tým, že v USA, podobne ako na iných gastronomicky vyspelých trhoch, je povolanie čašník normálnou celoživotnou profesiou. U nás je to skôr dočasné riešenie, „kým si nenájdem niečo iné“ a s adekvátnym dešpektom sa na čašníka veľakrát pozerá aj zákazník. Ak sa nám podarí vychovať si aj u nás takých ľudí, pre ktorých bude gastronómia celoživotná kariéra, čašníkov, ktorí budú rozumieť jedlu, ktoré podávajú a vedieť si ustriehnuť naraz množstvo detailov, vtedy si poviem, „toto je Amerika“:) Usilujem sa o to každý deň.
4. Mysli lokálne, jedz ešte lokálnejšie
Tak ako k nám z USA prichádza aj všetko „zlé“, od fast-foodov až po chémiu v jedle, rovnako je táto krajina aj zdrojom tých pozitívnejších trendov, jedlo nevynímajúc. Práve tu som prvýkrát zaregistroval masovejší záujem o bio, organic, raw, gluten-free a všetky ďalšie „hnutia“ v oblasti stravovania, vrátane dlhodobého príklonu k sezónnosti a preferovaniu lokálnych surovín. Platí ale to, čo som už povedal. Je len na nás, čo si vyberieme.
5. Kult jedla má aj svoje výhody
Američania jedia radi, jedia veľa a z jedla si urobili takmer až kult. Príhody o tom, ako vám na stole pristane „lavór“ plný jedla, ktorý by u nás konzumovala trojčlenná rodina, sú síce pravdivé, ale rovnako platí aj to, že len málokde na svete nájdete tak širokú ponuku potravín špičkovej kvality. Do hypermarketu „Whole Foods“, v ktorom je takmer všetok tovar v bio kvalite, chodím ako do galérie. Kochám sa pohľadom na krásne kúsky mäsa s informáciou o pôvode dobytka, čerstvými rybami, pri ktorých presne viete, kde boli ulovené, a rozmýšľam, koľko farmárskej čerstvej zeleniny a ovocia dokážem skonzumovať za deň, keďže kúpil by som ju najradšej všetku. Každý si nájde to svoje aj v „obyčajnom“ supermarkete Publix, vrátane nadšencov zdravej výživy. Koľko „zdravých“ obchodov musíme u nás obehnúť, aby sme urobili jeden nákup?
6. Nájdete tu všetko, kto by varil doma
Tradícia jedenia „vonku“ je v Amerike obrovská. A kde je veľký dopyt, je aj veľká ponuka. Závidím v dobrom Američanom ich natrieskané reštaurácie a nemám problém postaviť sa spolu s nimi do radu pri čakaní na stôl.
7. Krajina, kde sa praje úspechu
Bez ohľadu na to, čo si o Američanoch (a ich stravovacích návykoch) myslíme, jednou vecou by sme sa my, Slováci, mohli inšpirovať. Všetci do jedného. Tou vecou je prajnosť. Američanovi neprekáža susedov úspech, pretože verí, že časť z neho sa nalepí možno aj na neho. Alebo že je to jednoducho zaujímavé vidieť, ako sa iným darí. Keď sa darí jemu, prečo by sa nemohlo dariť aj mne? Tento spôsob uvažovania majú Američania vo svojej DNA. V kombinácii s ich povestným „no problem“ je americká mentalita v mnohom jednoduchšia a praje tým, ktorí sa snažia. Som s niečím ako zákazník nespokojný? Pripálil sa steak? No problem. Vidím, že sa snažíš, nemusím zaň zaplatiť, a dám Ti šancu aj nabudúce. Spokojní sú všetci a gastronómii sa darí. Toto je môj „americký sen“ 
Autor: Pavol Benčík
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
