Semináre pre všeobecných lekárov, ktoré sa už uskutočnili v Banskej Bystrici a tento týždeň aj v Bratislave a Poprade, sa tešia mimoriadnej veľkej pozornosti a má o ne záujem veľký počet účastníkov. V Bratislave a Poprade sa o prezentovanú logistiku delegovaných odberov a tzv. „predoperačných vyšetrení“ zaujímalo vyše 120 všeobecných lekárov. Sály boli plné, miestami bolo treba vytvárať ďalšie miesta na sedenie. Semináre sa uskutočnili v priestoroch regionálnych pobočiek Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), pričom sa prezentácií a diskusie zúčastnili riaditelia pobočiek a vedúci revízni lekári.
Prednášky týkajúce sa uplatňovania odborných usmernení si pripravili všeobecní lekári „sami sebe“, teda ich aj sami pre svojich kolegov odprezentovali, a tak boli zamerané na ich správnu ambulantnú prax a logistiku. Všeobecní lekári diskutovali predovšetkým o problémoch pri nespolupráci niektorých špecialistov v konkrétnych regiónoch pri delegovaní odberov či doslova nezmyselných požiadavkách chirurgických oddelení niektorých nemocníc. „Načo potrebuje chirurg pri operácii obyčajného pruhu mať vyšetrené CRP, pečeňové testy alebo poznať výsledok výteru z hrdla pacienta?“ bola jedna z otázok z pléna. „Ak pacientovi odstraňujú z členka osteosyntetický materiál, potrebuje chirurg k svojmu výkonu vedieť, akú má pacient hladinu cholesterolu, HIV alebo sedimentáciu? Veď nezmyselné a úplne neindikované laboratórne vyšetrenia stoja pomaly viac ako samotný operačný výkon,“ argumentoval ďalší zo všeobecných lekárov v diskusii. Ako vrchol absurdnosti uviedol príklad z očnej kliniky jednej z bratislavských nemocníc, ktorá na cyklostylovanom papieri žiada od lekára, ktorý pacientku pripravuje na operáciu šedého zákalu, aby jej zaistil gynekologické vyšetrenie… Bez neho jej operácia oka nebude vykonaná, ako je uvedené v dokumente (redakcia Primárneho kontaktu ho má k dispozícii).
A skutočne – obe odborné usmernenia (OU) a ich realizácia mimo výrazných benefitov pre pacienta odkryli aj obrovské plytvanie vo vykonávaní neopodstatnených (a tým aj výrazne predražených) laboratórnych vyšetrení. Ukazuje sa, že ak indikujúci lekár má vyšetrenie sám vykonať alebo delegovať, oveľa viac zvažuje, či požadovaný výsledok má pre pacienta a lekára význam a či neopodstatnene nezaťaží svoje „konto“ v príslušnej zdravotnej poisťovni. Na druhej strane je priam neuveriteľné, že nemocničné oddelenia používajú celé desaťročia rovnaké tisíckrát skopírované “papiere” s astronomicky rozsiahlou (a rovnako drahou) batériou nezmyselných vyšetrení, ktoré nemajú pre plánované operačné výkony absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. Po príchode pacienta na oddelenie alebo kliniku sa na ich výsledky nikto ani nepozrie, pretože ich reálne nikto nepotrebuje, ale alibizmus zvíťazil… Prečo ambulantní lekári dokážu racionálne zvážiť, čo ich pacienti skutočne potrebujú, ale v nemocniciach je situácia iná? Nie je to preto, že neindikované odbery a iné vyšetrenia sa “prikryjú” nemocničnou praxou? Bolo by možné, aby za každý nedostatok zistený pri revíznej činnosti pri nesprávnej indikácii vyšetrenia bol osobne zodpovedný konkrétny nemocničný lekár, a nie nemocnica? Určite sa tak v budúcnosti nestane, že sestra na chirurgickej ambulancii vtisne pacientovi pred operáciou do ruky “univerzálny papier”,kde sú vyznačené všetky vyšetrenia dostupné v miestnom laboratóriu bez kontroly jeho obsahu indikujúcim chirurgom.
Jedinou možnosťou ako skutočne odborne, časovo efektívne a logisticky múdro manažovať diagnostiku a liečbu pacienta je dôsledné uplatňovanie OU v praxi. Postupne je už badať zlepšenie komunikácie a spolupráce medzi všeobecnými lekármi a špecialistami v ambulantnej sfére, pretože oba segmenty majú záujem na rýchlom a efektívnom manažmente pacienta. V lôžkových zdravotníckych zariadeniach je však situácia zatiaľ iná. Je potrebné trvať na tom, že ak nemocnice chcú a potrebujú výsledky nimi indikovaných vyšetrení nad rámec štandardného “predoperačného vyšetrenia” (rôzne výtery, špeciálne vyšetrenie biochemických alebo imunologických parametrov a podobne), musia zaslať vykonávajúcemu lekárovi vyplnenú a lekárom opečiatkovanú žiadanku. Vyšetrenia budú tak čerpané z jeho “balíka” SVaLZ. Všeobecní lekári túto situáciu už roky poznajú, pretože jedna zo zdravotných poisťovní im štvrťročne zasiela rozpis nákladovosti ich ambulancií vrátane čerpania SVaL-zov a podľa jej výšky im upravuje dodatkovú kapitačnú platbu. Tento nástroj je vhodný na to, aby sa ukázalo, ktoré zdravotnícke zariadenie a ktorý konkrétny lekár nepracuje racionálne. Prečo by si teda všeobecný lekár alebo internista v rámci “predoperačného vyšetrenia” mal zvyšovať svoju nákladovosť vykonávaním zjavne neopodstatnených vyšetrení? Prečo má nezmyselne zaťažovať pacienta, seba, ale aj verejné zdravotné poistenie? Lekár, ktorý pacienta pripravuje na operačný zákrok, bude určite rád spolupracovať s každou nemocnicou, ale nie tak, že pri revíznej kontrole bude mať problém vysvetliť, na čo vyšetroval pacientovi pred operáciou menisku hladinu LDL cholesterolu…
Všetci si musíme uvedomiť, že každý nezmysel stojí peniaze nás všetkých a každý lekár, ktorý v zdravotníctve nezodpovedne plytve, odoberá finančné prostriedky z už aj tak podvýživeného systému, ktorý sa musí postarať o päť miliónov občanov vždy, keď pomoc zdravotníkov skutočne potrebujú…
Miesta a čas ďalších seminárov nájdete tu: Semináre VLD_ odbery+predoper. aktualizované – kópia
Autor: Monika Palušková
Foto: M. Cibulka
